close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Polrok mojej monogamnosti som plánovala sladko, infantilne a decentne osláviť v cukrárni

2. dubna 2012 v 21:32 | Jester |  Píšem
... a namiesto toho som si najskôr u Barbara jebla dva bavoráky a potom išla s Uč do astry na pivo.

Lebo to máte tak. Niečo si plánujete, na niečo sa tešíte, pretože to má byť fajn a má to byť dokonalé. No nie, namiesto toho je po romantickom poobedí a vy skončíte v krčme so slzami v očiach pri každom pohľade. A to by si človek povedal, že to bude v pohode. Jasné. Tiež som si myslela, že všetko bude v pohode. Kým som nevidela jej pohľad. Polrok, sladký polrok, tak prečo nie sladký dnešok?

Dobre, nedáva to zmysel, skúsim teda inak. Vzhľadom na to, že som si na nátlak rodičov podala prihlášku na akadémiu ozbrojených síl do LM, potrebovala som akési vyšetrenia. Napríklad odbery krvi, rozbor moču, aby sa presvedčili, že nie som trávičkár a tak, EKG, rtg srdca a pľúc. Všetko by bolo fajn, keby ... keby. Keby moje pľúca boli v poriadku, čo som si ja ale myslela, že sú. Už na popise k rtg sa vyskytli akési slová, ktorým som nerozumela, no moja doktorka z nich bola celkom zhrozená. A tak som dnešný deň mala stráviť na pľúcnom. Aj som ho strávila. Našťastie, najskôr som bola ráno na kávu pri Noci, potom u Barbara, až potom som tam išla. To je jedno, dostala som sa odtiaľ aj tak až o 14.10. skvelé. Ale ani by ma to tak neštvalo, nebyť toho, čo mi tá príjemná teta povedala. Teda, okrem toho, že ma pochválila, že moje výsledky z nejakej neviem akej čoho, kde som dýchala do dákej hadičky sú úplne ukážkové. Niekde sa tie pohybové aktivity, čo vykonávam, museli odzrkadliť. Aj to, že na moju výšku a hmotnosť a tak mám bohovský objem pľúc. To bola tá príjemnejšia časť. Potom sa rozhodla ma popočúvať a oznámila mi, že mi už len pri dýchaní v pľúcach prekrásne píska. Paráda, lebo to isto tak má byť. A potom mi kázala zakašlať. Tak som zakašlala. Pozrela na mňa celkom zhrozene, zložila si tenneviemakosatovolánapočúvanie a začala niečo písať.
- Pošlem vás k jednej doktorke, robí v meste, na rázuske. Dnes sa tam už asi nedostanete, ale zajtra. Ona vám ešte urobí nejaké vyšetrenia.
Fajn. Lebo toto mi veľa pomohlo. Stále viac a viac zmätená.
- A čo mi teda je? - opýtala som sa celkom neisto.
- Pravdepodobne máte astmu.
Nechápala som. Začala som ju presviedčať, že sa niekde musel niekto pomýliť, že mňa sa to týkať nemôže, že ja športujem a podobne. Len pokrútila hlavou a začala mi vymenúvať nejaké príznaky. A ja som ich všetky mala.
- No do piče - povedala som si v duchu a rozdýchavala som. Mala som pocit, že nejaký ten astmatický záchvat ma chytí hneď v tom okamihu. Potom mi povedala pár hrejivých slov a nenápadne naznačila, že ak to aj nebude astma, čo je 90% pravdepodobnosť, že bude, tak je to nejaká agresívnejšia forma alergie, s ktorou ma na vojenskú tiež nezoberú. Až tak ma to netrápilo. Začalo ma skôr trápiť to, čo bude ďalej. A zaoberám sa tým ešte stále.
Vlastne, ešte stále mám pocit, že sedím v tej ambulancii, že mi to práve oznámila a ja neviem, ako mám reagovať a tak len ticho neverím.
Uč ma čakala v meste. Už keď ja som u Barbara začínala piť druhý bavorák, čakala ma v meste. A tak som prišla.
- Meškáš. - Vyzerala nahnevane. Celkom. Skutočne.
- Viem. Poďme.
A akosi sme celkom automaticky nabrali smer astra.
- Čo ti zistila?
- Zajtra idem k p.XY na ďalšie vyšetrenie.
- A čo tam?
- A tam mi povedia, či astmu mám, alebo nemám. Pričom je 90% pravdepodobnosť, že mám.
Aj ona vyzerala ako obarená. Vlastne neviem ako som tieto slová zo seba vypľula. Myslím, že to bolo nejakým tým spôsbom, ako keby sa mňa netýkali. Ako keby som hovorila o niekom inom. Niektom, s kým vlastne nemám nič spoločné.
Sedeli sme v astre a popíjali pivo. Povedali sme si, že sme rady, že sme spolu vydržali takto dlho, ale boli sme smutné. Nebola som Slniečko. A ani ona nebola Slniečko.
Na tvári sa jej ale zrazu zjavil úsmev. Krátko. Ale o to silnejšie na mňa zapôsobil.
- Na čo myslíš?
- Na to, či dokážem prestať fajčiť.
A opäť. Opäť ma ten človek prekvapil v tom, čo by bol ochotný urobiť. Napriek tomu všetkému spravila môj deň krásnym.
- Ty by si chcela?
- Kvôli tebe? Ale hej. Bolo by to tak lepšie. Pre teba.
A nikdy ma neprestane prekvapovať.

Aj keď som sedela len v tmavej astre s pivom pred sebou a nejedla sladký zákusok, mala som to najsladšie sústo z niečoho medzi nami priamo na jazyku. A stále mám. Je to to, čo by ona spravila pre mňa.

Celý svet mi je ničím v porovnaní s ňou.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.