Asi takto by som sa chcela vyjadriť k maturite. Fakt. Gratulujem jej tvorcom, takúto kravinu ešte nestvorili. A viac o tom hovoriť nebudem.
No. Takže, uvedomujem si, že som sa pomerne dlho neozvala. Neviem, či sa mi nechcelo, alebo som nestíhala. Možno jedno s druhým. Alebo som to sem nechcela všetko vešať, pretože rozoberať každý problém by malo za následok každý deň nový článok a myslím, že dosť dlhý. Myslím, že sa niečo zmenilo a ja už nepotrebujem všetko to, čo je v mojom vnútri vypísať sem, dokážem to povedať. Celkom otvorene a nepotrebujem na to len bezcenné písmenká, naučila som sa niekoho pustiť si do hlavy aj bez toho, aby som mu ukázala môj blog. Dá sa to. trvá to síce dlhšie, ale myslím, že o to intenzívnejšie to je. Ale aj tak ma teší, že vy sa v mojej hlávke budete hrabať aj naďalej, neprekáža mi to, prajem vám príjemné čítanie.
Od Landovho koncertu sa veľa zmenilo. Až príliš, za taký krátky čas, by som povedala. Ale tak, zvládli sme to, zvládneme to aj naďalej. S Uč sme stále spolu, veď by bolo blbé, keby nie, je nám fajn. Až na to, že naša krásna, malebná dedinka teraz vo veľkom rozoberá náš vzťah. Povedala by som, že všetko to začalo jedným večerom, keď sa Uč rozprávala s Ľadovou Kráľovnou a povedala jej, že sme spolu. Jej Veličenstvo Ľadová Kráľovná to ako matka nezobrala najlepšie. A odvtedy sú problémy. Naprílad sa stretávame s našimi niekdajšími priateľmi, ktorí sa nám ani nepozdravia, veď noačo, že s Uč sa poznajú 20 rokov a nebola chata, na ktorej by neboli spolu, ale to nič.
Občas ma to tak trochu zamrzí. Viete, to také, že niekto vás má rád a vy niekoho máte radi a ten niekto kvôli tomu stráca priateľov, rodinu, všetkých. Tak ako Uč. Zostalo nám len zopár ľudí, ktorí sa ozvú, opýtajú, ako sa máme, stretneme sa, pri pive, na návšteve, čokoľvek. Ale v porovnaní s tým, čo bolo predtým, nám takýchto ľudí zostalo naozaj žalostne málo. Bolí ma to ...
A vlastne, asi len toľko som chcela. Teraz idem ešte nejakú hodinu regenerovať na gauči, potom pôjdem robiť a už teraz sa teším večer na pivo. S Uč a inými ľuďmi. A potom na krásny zvyšok večera. A noc ... .A potom bude zajtrajšok a ja budem robiť a potom prídem domov, zbalím sa a pôjdem do Prešova si zahrať akože florbal a bude nedeľa večer. A to by bolo už začať chodiť aj do školy zas. Keby už tak bolo po ....
Maturita je nevetší kravina světa!
Viem aké to je ťažké, keď mňa má niekto rád, já zas jeho, a on přichází o všechno- znám :/