.... mi znie v ušiach ešte stále. A myslím, že ešte aj dlho bude. Pre tých, ktorí neviete, tak je to Daniel Landa. A on mal v piatok koncert v BA. Tak sme zašli ....
No. A bolo skvelo. Ale to by som musela písať od začiatku.
V piatok okolo pol 4 po mňa prišiel na aute Tomáš, išli sme kúpiť 2 l vína a chipsy, potom po Uč a priamo do BB, kde sme prestúpili do iného auta, k jeho bratovi a vyzdvihli ich neter, Dredatú. A už sme išli smer BA. Aby cesta rýchlejšie ubehla, my vzadu sediaca trojica - ja, Uč a TOmáš sme si otvorili prvú lahvinku vína a to sme ešte nevyšli ani z BB. A spievali si Landu, však sa treba dáko naladiť. Musím sa priznať, celú cestu sme veľmi ľutovali, že v brezne, v Cirkuse bude mať svoj famózny koncert Patrik Vrbovský, takže nás to skutočne veľmi mrzelo, ale keď tie lístky na Landu už fakt nik nechcel kúpiť. Tak sme uznali, že sa v Cirkuse zastavíme aspoň cestou späť. Za nejaký čas sme vypili prvú lahvinku, tak sme sa rozhodli, že kým prídeme do BA, otvoríme aj ďalšiu, ale liter netreba, postačí aj 0,7. Postačila. Potom sme ešte chvíľu blúdili po BA a potom sme konečne našli štadión a potom sme aj zaparkovali a už sa išlo!
Ešte v aute sme sa bavili, že z Dediny by tam mali byť tiež nejaký ľudia, tak sme si ich vymenovali že kto chcel ísť a vtedy povedal Tomáš pamätnú vetu:
- A to vy si myslíte, že keď tam bude 10 tisíc ľudí, tak sa s nimi akurát stretneme, hey?
A potom sme vošli dnu. Išli sme si dať pivo. A hádajte koho sme stretli pri výčape? Ľudí od nás z dediny.
No a potom sme sa dostali dnu do štadióna a zachvíľu vystúpil aj veľký pán. Začal nejakým úvodom, potom prišiel prvý song. Druhý. Tretí ... a tak pokračoval. Bavili sme sa, skutočne sme sa bavili, spievali, kričali, tlieskali.
A potom to prišlo. Úvodné tóny a tá pesnička, na ktorú som čakala a ktorej som sa bála. Táta. Chvíľu som len nemo pozerala pred seba a na chrbte mi okamžite naskočili zimomriavky. A potom som sa pozrela na ňu. V očiach mala slzy. Odvážila som sa. Objala som ju. Chvela sa. Pripadala som si tak bezmocne. Tak zúfalo. Objal ma chlad a bála som sa, že ho prenášam aj na ňu. Ale možno ... možno jej to pomohlo. Aspoň trochu. A áno, bol to ďalší z tých okamihov, kedy som si uvedomila, ako ju milujem. TO máte tak. Niekto plače pri bábike, niekto pri tátovi. Každý podľa toho, koho stratil.
A potom odohral ďalšie skvelé pesničky a potom sa koncert skončil. 27 pesničiek. Skvelá atmosféra. Neopísateľné pocity.
Cestou domov sme si s Uč otvorili ďalšiu lahvinku. Ale ja som zaspala a ona v BB tiež. Keď sme prechádzali okolo Cirkusu, na Patrika sme si ani nespomenuli.
A potom sme už boli len doma.
A ja som prežila jeden z najkrajších víkendov vôbec.
Som šťastná.
Velmi závidím... škoda že sme už mali program ktorý som nemohla zmeniť... A hrozne sa teším s tebou... bábika