close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Lebo kroj mi možno aj pristane.

6. února 2012 v 14:38 | Jester |  Píšem
Nie, nerobím si srandu, myslím to celkom vážne. Ale o tom neskôr ... Začala by som asi tým, že sme dostávali v škole výpisy. TO akože teraz sa dáva také namiesto vysvedčenia, sú tam normálne známky, len sa to nevracia a tak. Pre tých, ktorý v tom už nemajú až taký prehľad. No ... takže som dostala výpis a bola som z toho smutná? sklamaná? alebo ma to len nahnevalo? TO je jedno, proste mi bolo mizerne, ale to som ešte nevedela, že práve vďaka tomu začína 5 krásnych dní ...

NO. Takže po zhliadnutí výpisu mi to nedalo. Napísala som mojej priateľke krásnu sms o tom, ako by som na adresu poniektorých pedagógov vedela povedať pár veľmi teplých slov. Škoda, že aj ona je pedagogička. Ale tak mi aspoň zavolala.
- Môžeme dnes niekam zájsť? Ja viem, že sme sa dohodli až na zajtra, ale ...
- Už som dohodnutá s Verondžou, ale okolo pol 5 môžeme niekam zájsť.
- Dobre. Ak prídem, tak sa ozvem.
- Veľmi zle?
- Celkom nakokot.
- Budem sa na teba tešiť.
- Mhm. Ozvem sa.
A zložila som. Vybehla som z domu a išla za Barbarom, lebo som ho dávno nevidela a bol ochotný sa so mnou hodinu prechádzať v tejto zime a počúvať moje výlevy. Ale pekná prechádzka. A potom sa rozhodol, že on musí ísť aj tak do mesta a pôjde s nami na jedno pivo. Keďže o pol hodku mal odchádzať do zv, aby mohol ísť švrtok do školy.
Stojíme skoro pred obchodom. Príde mi sms.
- Zlado dojdi do eaglu za nami prosím prosím. -
Už som mala pred očami všeliaké hororové scenáre o tom, ako sa tam zjavil napríklad pár snov alebo ktokoľvek iný. A tak som sa poponáhľala. A tam nik, len oni dve a ona chcela, aby som tam prišla za nimi a bola s nimi. Každá mala pred sebou pohár vareného vína. Prišla čašníčka.
- Čo vám prinesiem?
- Veľké pivo, ďakujem.
- A nám ešte raz to varené.
- Prosím.
A odišla. Medzi tým prišiel Barbar, ktorý si rovno objednal tiež pivo. A tak sme popíjali a rozhodovali sa a tvárili sa, že sa bavíme. ALe vlastne, fakt sme sa aj bavili.
- Ale zajtra by som mal ísť do školy.
- Kedy ti ide nejaký ďalší vlak?
- Neviem. O 10 min a o dve hodiny.
- Nestíhaš.
- Počkaj - pohrabal sa vo vrecku a vytiahol študentský, - zajtra mám len 4 hodiny, zostávam doma.
A tak sme pili ďalej. Pôvodný plán stihnúť bus o pol 7 mi vyhovorili. O pol 8 som mala pred sebou ďalšie pivo a každý začal byť už v takom celkom peknom stave, kedy sa usmievka a je mu jedno, či sa naňho niekto pozerá, keď sa v astre bozkáva alebo nie. A o 20.15 som sa rozhodla, že nechcem stihnúť. Smer Bombura. Tour de bar ako vyšitý. Pol 11 a Uč ide ku mne spať. Noačo.

Zas ma čakalo krásne ráno, síce so stavom, kedy máte v ústach tak sucho, až máte pocit, že sa vám jazyk prilepí o podnebie, mne bolo aj tak krásne. No a potom sme obe odišli do školy, mala som krásny deň, prišiel večer, pivo so Slečnou, ktorá priznala, že si chce nájsť nejakú ženskú, čím ma celkom dosť ohúrila, ale samozrejme, nič to so mnou neurobilo. Jaj, jasné, vo štvrtok boli 4 mesiace, čo som monogamná. Áno, priam neuveriteľná doba pri mne, prvý krát tak dlho, bez akýchkolvek komplikácií, bez podvádzania, hádania a tak. Proste ukážkový vzťah. Ale enchcem to zakríknuť. No tak sme boli so slečnou na pivo, potom prišla za nami Červenodredatá a Tit a Uč. Pekný večer. Nakoniec sme sa odhodlali s Uč podstúpiť cestu v tej zime späť ku mne. A tak sme opäť zaspávali vedľôa seba a rovnako sa prebúdzali, keď šla v piatok na nejaké školenie. Ja som zas vstala (ne)dobrovoľne s ňou, pustila psíčeka, urobila raňajky a čajík, počkala, kým sa drahá vyhrabe, odprevadila ju, zavrela psíčeka a išla ďalej spať. Dokonalé ráno. No a potom zas bol večer. Zas spoločný. A potom bola sobota a práca a večer dlho očakávaná udalosť, Krojovaná zábava. Áno, dobre čítate, aj takéhoto niečoho som schopná sa zúčastniť. A za ten šťastný výraz na jej tvári mi to skutočne stálo. A mala som na sebe kroj! Teda, aspoň jeho časť. A to oplecko, čo je také niečo ako košieľka s takými peknými rukávmi a na tom takú vestičku, čo som zabudla ako sa volá. A bola som namaľovaná a učesaná a páčila som sa mi. Aj ľudia na okolo sa po mne pozerali celkom pekne. Dosť nezvyčajný pocit. Ale páčil sa mi, naozaj sa mi páčil.

O zábave nejdem písať, bola skvelá, veľmi sa všetkým páčilo. A okolo pol 4 ráno prišli zaujímavé okamihy, keď sme s Uč sedeli samé dve pri stole.
- Ale keď sa na ňu pozrieš ... veď ona nepotrebuje nič na to, aby bola krásna.
- Ja viem. A to je rovnaké s ňou, ako so Slniečkom. Ani ona nepotrebuje so sebou nič robiť a je tak čarovne krásna.
- Hej. Ale napríklad aha táto. Tá nie je až taká pekná.
- Tiež si myslím.
V tom popri stole prechádzala nejaká žena.
Naraz: - Ani táto.
- Áno, je krásne sedieť na zábave so svojou frajerkou ráno o pol 4 a hodnotiť to, či sú ženské naokolo jebateľné alebo nie.
- Výrok rána.
Neskôr ... okolo pol 5. Mám hlavu sklonenú na jej kolenách a už sa mi strašne chce spať. Dá mi pusu na ľavý spánok medzi vlasy. Cítim jej teplé pery. Pozriem na ňu.
- Zlatko, uvedomuješ si, že som ti práve pred všetkými dala pusu?
- Zlatino, uvedomujem. Ideme domov.
Vstala som, zobrala si veci a išla som domov.
No, a ona išla za mnou.
Nie je dobrý nápad ísť ráno o pol 5 v číňanoch domov pol hodinu, keď je von - 25 a kopa snehu. Pripomeňte mi to nabudúce.

Potom bola zas krásna nedeľa, ktorú som skoro celú prespala a okrem toho sme si čítali. Matkina. Rada si čítam.

A potom bol dnešok. Smutný. Prázdny. Ale bol. A už chcem, aby skončil ...
 


Komentáře

1 Bitch | 7. února 2012 v 22:59 | Reagovat

Videla som fotky (až dve) a boli ste kočky :) zlaté..

2 Jester | 8. února 2012 v 12:09 | Reagovat

heeey, boli sme a sme na to hrdé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.