MInimálne do matury!
No. Ale naozaj. Tak uznajte, do rána tu bolo okolo -24°C. Čo si myslím, že je dostatočná zima na to, aby som odmietala chodiť napríklad na bus a tak. Ale tak dnes ráno som sa ešte presvedčila, nieže by to bolo tým, že Pani Učiteľka spinkala u mňa a ráno ma skoro až doslova vyhodila z postele. No a tak som sa prinútila. A tak som tam prišla. A v tom hnusnom koncentráku bola zima ako v gulagu niekde na sibíri. Preto mením pomenovanie tohto inštitútu. Alebo mu len pridávam ďalšie. Dnešná bohatá účasť tiež stojí za zmienku. Bolo nás AŽ 13. Z 25. Lepšíme sa, takto na polrok, pred maturami a tak. Len tak ďalej, nech si vylepšíme dochádzku. No a tak sme mali anglinu a litiku a potom matiku. Ktorá bola mimochodom strašne strašná. Nerozumiem tomu jazyku, skutočne tomu nerozumiem. Samé šípky a písmenká. Nemá byť matika o číslach a znamienkach? Fajn, takže hieroglifom od malého mimozemšťana, ktoré sa vyskytli na tabuli som skutočne nerozumela a zistila som, že matika skutočne zle vplýva na moje nechty. V takom úbohom stave snáď ešte ani neboli. Potom bola voľná hodina, tak som sa tvárila, že idem do knižnice, ale išla som k Bitch na kávu a granko, za čo jej veľmi pekne ďakujem. Keď som odchádzala, tak mi ešte dala knihu. Carmilla. Dostala som ju vlani na narodeniny od Blondie a už asi rok bola pri Bitch. Niekedy na jar alebo cez leto alebo kedy, keď mi nebolo dvakrát najkrajšie mi sľúbila, že mi ju vráti, keď budem opäť milovať. A dala mi ju dnes. Teším sa z nej, idem ju čítať zas. A potom si ju možno prečítam aj s mojou láskou, pretože ... viete, že čítať spolu je krásne? A áno, som v tom až pouši, ale späť k mrazivému dníku. No a tak som potom išla od Bitch zas do školy, na nemčinu, kde som posedela a išla som domov. Pretože ďalšie dve hodiny v tej zime ma fakt dvakrát nelákali.
A tak som teraz doma a čakám, kým sa mi ozve Slečna, aby sme zobrali lyže, trepali sa hodinu na dáky kopec a potom ho za 2 min zlyžovali. Páči sa mi tá predstava, veľmi sa mi páči. Aj keď je von celkom pod nulou. Noačo.
Zajtra nejdem do školy. Pretože sme tam len prvé dve hodiny, kedy nám dajú výpis a potom sa ideme hodinu prejsť dakde do preč a potom ideme domov. V škole bude zima a von bude zima. Preto pôjdem radšej niekam lyžovať, to mi isto nebude zima. Ale proste, školu zajtra vynechávam!
A teším sa na štvrtok. A piatok. A sobotu. A aj nedeľu. Teším sa na každý jeden okamih, každú hodinu a minútu. A každú noc. Záviďte mi.
Kuuuuuuuuuuuuuurva, ja som začala písať tie nechutne zaľúbené články, z ktorých sladkosti by mi za iných okolností bolo zle. Blehv. Či až také zúfalé to ešte nie je?