close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Na potulkách Slovenskom aneb nie, teraz sa netúlam.

16. srpna 2011 v 9:33 | Jester |  Píšem
Takže, moje prázdniny úspešne pokračujú ďalej a ja som týždeň bola skutočne len doma. To možno preto som včera išla z tréningu rovno do ZV za Tanečnicou a Veronikou. Pretože občas je smutno a ľudia chýbajú. Ale nie len o tom som chcela.


Odkedy som sa vrátila domov z krásnych 9 dňových potuliek, začala som robiť. Strašne zábavné, v obchode. Prečo tak veľa ľudí vždy robí v nejakom obchode? Okay, nepodstatné, teším sa, že mám aspoň niečo a celkom mi je tam fajn, nesťažujem sa, až na to, že neviem krájať šunku. Okrem toho mi začali už tréningy v BB, tak som sa min, týždeň zúčastnila aspoň jedného, aby sa nepovedalo. Zistila som, že trénovať von, keď je asi tak 30 stupňov, dve hodiny vkuse, je skutočne zabiják. Na čo som sa to ja dala? Po tejto sezóne budem hrávať asi šach alebo nejaký iný menej náročný šport. A ešte som sa chcela vyjadriť k tomu florbalu. Akosi už nemám človeka, ktorému môžem po tréningu zavolať a povedať mu, aká som šikovná a blá blá blá, takže to napíšem sem, pretože tu to buď preskočíte (ako keby to niekto čítal) alebo len tak letmo prečítate a ja budem mať dobrý pocit, že som to aspoň nejak dala vedieť svetu. No takže ... mám strach byť v klube v ktorom som. Uznávam, sú na tom celkom dobre, ale pripadám si tam celkom sama a mám pocit, že to nebude o tom, o čom som chcela aby to bolo - presadiť sa a byť kapitánom a najlepšou a blá blá blá. Ja viem, som strašná. No a to je všetko, čo som chcela napísať k florbalu.

VO štvrtok ku mne prišiel Elfík. Elfík je kamarátka z Bratislavy o ktorej ste možno počuli (čítali) niekedy v septembri, keď bolo zvláštne obdobie a stala sa mojou možno platonickou láskou alebo dákou podobnou hlúposťou. Najzaujímavejšie na tom bolo, že to bolo vzájomné a až teraz sa nám, po roku a pol, podarilo stretnúť. Druhý krát v živote. Riadne zvláštny pocit. Očakávala som zas raz tie také divné pocity v brušku a chvenie celého tela tesne pred stretnutím, ale nič také sa nedialo, tak som usúdila, že takéto stavy sú len raz za život (alebo len pri jednom človeku) a u mňa sa to asi vyčerpalo. Okay, to nechcem rozoberať, takže by som chcela povedať, že som prežila krásne 4 dni a to je asi tak všetko. A ďakujem všetkým, čo sa mi smiali :P

Neviem, prečo je tento vadný systém nastavený tak ako je, ale vždy, keď je všetko krásne a tak, tak sa musí niečo pokašlať. Alebo stať tak, aby mi následne mohlo byť takmer dlhodobo nanič. A teraz to samozrejme neoblo inak. Keď som si užívala krásne 4 dni v spoločnosti Elfíka, hlodavec začal byť chorý. Apatický. Proste mu niečo bolo. No a keďže všetko naplno prepuklo v sobotu, nebola šanca navštíviť žiadneho veterinára. Keď som nad ním už v sobotu poobede plakala, lebo som nevedela, čo s ním urobiť a bolo na ňom až vidieť, ako sa trápi, nebolo mi všetko jedno. Espritko odchádzal a ja som to nevedela zvrátiť. Keď už odmietal aj papať aj piť, bolo mi jasné, že to už skutočne nebude dobré. Zvládol noc do nedele rána a ja som si začala robiť nádeje, že ak vydrží ešte do pondelku, bude sa to dať nejak urovnať. Nedeľa bola pre neho ešte ťažšia, už nastúpili aj antibiotiká, nič nepomáhalo. Nakoniec okolo 17.00 môj malý krásny ňuňu zaspinkal a zaspinkal naposledy. A tak sa už aspoň netrápi, to len ja revem ešte aj teraz ako malé decko, keď to tu píšem. Moje malé ... mi bude chýbať.

Najinteligentnejšia veta včerajška: Musím sa dať ostrihať. Pretože keď sa bozkávam s babou na zastávke a mám dlhé vlasy, ľudia sa pozerajú po mne divne. Pred rokom, keď som ich mala krátke sa pozerali menej divne. Musím sa dať ostrihať.

A ehm no ... Tanečnica?!?
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.