close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Na potulkách Slovenskom aneb ako som sa na Sklabini lúčila s ďalšou kapitolou môjho života

21. srpna 2011 v 19:24 | Jester |  Píšem
Nuž a tak, čo vám budem hovoriť. Bola Sklabiňa. Mega dži víkend. Ako by sa vyjadrila Šiška. Dokonalé, dokonalé, dokonalé, bolo mi asi až neskutočne, až na okamihy, ktorých som sa bála a ktoré predsa len nastali. Ale predsa len som šťastná, pretože sa možno stretneme inokedy za iných okolností a možno bude zas všetko fajn. A možno ... možno? Raz určite. A nehovorte mi, že som naivná, mne to nevadí.


Takže. Prišiel piatok a ja som sa túžila konečne poriadne vyspať, tak som sa vykašlala ráno na tréning a chcela som spať. O 7:50 mi zavolala mama. Našťastie som zaspala. O 8:10 ma prišiel zobudiť oco s tým, že ideme k starkej robiť podlahu. Super. Tak a tam som skončila, išla som domov a do práce. A potom som zistila, že v sobotu sa nemám na Sklabiňu poriadne ako dostať, tak som išla ešte v piatok. Prišla som do Martina a už som mala úsmevík na tváričke, na stanici ma čakal Greven na aute, aby som sa tam mala ako dostať. Vždy som vedela, že ten chlap je riadne fajn. Cestou sme dali rozhovor o tom, že ľudia sú vadní a tak, ale sa mi páčilo. No a potom som prišla konečne na hrad a bolo krásne. Boli tam. Všetci. A bolo fajn. No a potom veci nabrali rýchly spád a bola som s Tanečnicou a ostatnými babami v stane, potom sme zrazu so Šiškou išli po fakle a akosi ma tam zbadal Medižón s Igim a Vajcom a nejakými poliakmi, tak prišla na rad domáca, medzi tým mi Dodo doniesol pivo, aby som nesedela na sucho a potom som zrazu videla nejakú blonďatú a bola som v ... preč. No a potom sme šli späť so šiškou do stanu a vytiahli sme baby, aby išli piť aj oni a potom sme zrazu mali od Fotografa hrušku a taurusákov vodku a potom víno a potom vodnú a popri tom stále pivo a bolo fajn. No a potom som sa zoznámila s už spomínanou blondskou, nazvime ju Árijka. Rozhovory s ňou mi nedali absolútne nič, ale Tanečnica žiarlila. Potom sme išli s Tanečnicou po niečo do stanu, alebo aspoň tým smerom a ja som Tanečnici rozprávala o tom, ako som napísala básničku, o nej. No a potom ďalšie rozhovory a blbosti a tak a potom zas pri vodnici a ďalšie pivo a ďalšie víno a všetci hlapi okolo slintali a podobne. Noačo, mne bolo úpl najviac krásne. Úplne že mega dži. No a potom boli zrazu 4 hodiny, tak sme usúdili, že by bolo vhodné ísť aj spať. Tak sme išli spať. Naša spacia zostava bola obohatená o Árijku, s ktorou potom Medižón preležal v stane celý deň. Teda, minimálne polovicu. No a tak sme zaspali a bola krásne teplá noc a tak. No a potom sme ráno dáko povstávali, najedli sme sa, motali sme sa, bolo fajn. A prišiel KuKo. No a potom nejak ubehol deň a prvá bitka a druhá bitka a bol zas krásny večer. No a potom sme išli spať. Zas raz niekedy okolo 4. A akosi sa stala taká vec, že tam bolo zrazu viac ľudí ako predtým, tak v našom (ich) stane spalo akosi 13 ľudí. Bolo to dostatočne vtipné, vzhladom na to, že Medižón zaspal v mojom spacáku a pri jeho rozmeroch bolo náročné si ten spacák zobrať. Tak som nakoniec rezignovala a akosi zaspala aj v tej zime pritúlená k Tanečnici. Aj tak mi bola zima. No a potom zrazu bolo ráno a 6 hodín a museli sme všetci vstať, vypadnúť zo stanu a zbaliť sa, lebo VFkári balili a išli preč, lebo Tanečnica išla do Nitry a potrbovala sa predtým dostať ešte domov. Príjemné vstávanie do tej zimy. Tak sme sa rozlúčili a odišli, potom som si dobalila veci a potom mi zrazu zavolala Katka, že o 10 min nám ide bus, že mám bežať, oni sú už na ceste na zastávku. Tak som ešte v kostýme bežala na zastávku a bus stihla fakt len tak tak. No a potom sme boli pár hodín v Martine, tak sme len tak dve hodiny ležali v parku, kde mali predtým zvolenčania akciu, vtedy, keď všetko začalo, presne na tom mieste, kde všetko začalo. A presne tam som ležala na zemi a plakala do trávy. Zvláštne pocity. A zvláštne, že občas najskôr všetko skončí a potom príde vyznanie. Hlúpe? Detské? Aké vlaste? No a potom sme išli ešte pozrieť Slovenskú Národnú Knižnicu a potom sme išli konečne domov. A išli sme cez Turčianske a ja som spomínala ešte aj na to a bolo to ... zvláštne. Taký čiastočne hlupák deň. A to je asi všetko, čo som chcela napísať ... Ale krásne mi bolo!
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.