Červenec 2011

Statusy, ktoré musí každý vidieť

21. července 2011 v 12:28 | Jester |  Píšem
Áno, druhý článok v priebehu jedného dňa, ale toto mi proste nedá. Tieto statusy. Aaach.


Tento dážď ma seriózne prestáva baviť.

21. července 2011 v 11:35 | Jester |  Píšem
A to mám dážď celkom rada. No nie takýto extrémny, kedy od rána do večera následne nerobím nič iné, len dávam dokopy vkuse zaplavenú garáž. Hádam že plaváreň, kľudne dojdite. Ale nie o tom som chcela.


Na potulkách Slovenskom aneb ako sme stáli na Ďumbieri s hlavou v oblakoch

19. července 2011 v 15:31 | Jester |  Píšem
Jedného krásneho dňa sa mi po dlhom čase ozvala Bianka. Bianka je moja bývalá spolužiačka zo základnej, s ktorou som absolvovala pár pekných piatkovo večerno nočných ciestu busom domov a vždy sme si mali čo povedať, prípadne sa prečo vyplakať. Podporovala môj vzťah s Princeznou a bola človekom, kvôli ktorému vznikla aj prvá scéna. Keď sme s Princeznou raz pred rokom sedeli v bombure a ona išla okolo a len sa sklonila a dala mi pusu. To vždy bol akýsi náš zvyk. Ale nie presne o tomto som chcela, len som vám chcela priblížiť o koho ide. No a táto Bianka sa rozhodla ísť študovať na rok do Rakúska, takže sme spolu vlastne viac menej ani neboli a tak. Teraz sa vrátila. A volala ma ísť sa prejsť na Ďumbier, však taká ľahká prechádzka na doobedie. A ja som sa samozrejme nechala zlákať.


Opäť raz neúspešný pokus skončiť.

14. července 2011 v 0:22 | Jester |  Píšem
Prečo? Pretože ako vždy som nevydržala. Aj keď píšem len sama pre seba, chcem písať. Chcem napísať tento článok o tom, že nie každý koniec je koncom a nie každý začiatok je začiatkom. Síce neviem, čo som chcela povedať tým výrazom so začiatkom, ale to je jedno, skoro sa to tam hodilo. Ale možno aj to sa spomenie. Predovšetkým som chcela začať tým, prečo volám o pomoc.


Už nepíšem

11. července 2011 v 20:27 | Jester |  Píšem
Nie že by nebolo o čom. Alebo že by nebol čas. Alebo niečo podobné. Ja len proste necítim potrebu písať. Komu? Aj tak sem nik nechodí. A ak sa v mojom živote niečo udeje, ešte stále to môžem povedať osobne, prípadne napísať alebo už niečo podobné. A nemusí to byť zavesené na takomto strašne súkromnom mieste, ako je blog. Pretože ja sa potrebujem normálne rozprávať a nie napísať článok. Ja chcem aby niekto o mne skutočne vedel, nie prečítal si článok na blogu. Odhaľujem moju druhú adresu, klaunova-zpoved.blog.cz , aby ste mohli kontrolovať, či ani tam nič nepíšem a ja vám asi sľúbim, že ani tam nebudem. Takže ... vy čo sem chodíte a ste so mnou v kontakte, budete o mne to najdôležitejšie vedieť aj bez toho a vy, čo sem chodíte a nie ste so mnou v kontakte (resp. ty) tak ... no. Odpusť, fakt v tomto nevidím zmysel len písať aby si o mne niečo vedela, pričom ja neviem nič. Od vtedy, čo bol pusťák som písala len kvôli tebe, ale aj to je zbytočné. Takže .... posledné niekoľké a aj tak už teraz vidím, že nie posledné ...

...ZBOHOM...

...tomuto blogu.

Potulky Slovenskom aneb ako Medižón z hradby padol

3. července 2011 v 23:54 | Jester |  Z dôb minulých
Skvelý víkend, skvelý ľudia, skvelá atmosféra, "skvelé" počasie, skvelá medovina, skvelé jedlo, skvelý kuchár, skvelé okamihy, skvelé pády, skvelé telefonáty, skvelý smútok a skvelé slzy. To tak na zhrnutie, pre začiatok.