Jedného krásneho dňa sa Šašo rozhodol, že po ťažkej noci by nebolo odveci ísť niekam na výlet. A tak, po volaní zvolena išiel do Fiľakova, na nejaké hradné hry či čo, však malý výlet nikdy nezaškodí. A tento bol predovšetkým neskutočne obohacujúci. Okrem poznatkov, že Šašo je fakt hlupák a ľudia naokolo tiež ešte zistil, že nie vždy všetko je tak, ako sa to javí. No a maďari majú vadné kostýmy.
A tak Šašo jedno krásne ráno vstal pekne o 6, absolútne nevyspatý, keďže mu bolo celú noc zle, vypil jedno kafe, zbalil kostým, jedlo a iné zbytočnosti a nastúpil do vláčiku, ktorý ho odviezol do Brezna. Len čo ho skontrolovali, či vôbec môže cestovať, zaspal a zobudili ho, keď mal vystúpiť. Našťastie vlak končil v tej stanici. Tu prestúpil na vlak do BB, kde tiež hneď zaspal, zobudil ho až mobil, tesne pred Bystricou. Keď vystúpil, kúpil si v automate druhé kafe a nastúpil na rýchlik do BA. Nejak matne si uvedomoval, že tu už zaspať nemôže, ak chce vystúpiť vo Zvolene. Zo všetkých síl sa držal pri vedomí a len čo si k nemu prisadla nejaká staršia pani s dvomi hrozne rozmaznanými deťmi, čo boli pravdepodobne jej vnúčatá, prešla ho aj chuť spať, aj čokoľvek iné. Mať také deti, tak snáď vraždím. Našťastie bol Šašo čoskoro vo Zvolene a mohol kuoé s týmito indivíduami opustiť. Kúpil si ďalšie kafé a išiel čakať na ďalší rýchlik, smer Prešov. Nastúpil, našiel si prázdne kupé, dopil kafé a čakal na odchod. Vlak sa čoskoro pohol a Šašo si vychutnával cestu, ktorou nikdy predtým nešiel. Otvoril okno, postavil sa k nemu a hodinu len tak stál a pozoroval krajinu. A cítil sa šťastne. Voľne. Slobodne. Až skoro nevedel opísať ako. Také zvláštne šťastie, keď si uvedomíte, že vás nič nepúta a podobne.
Vystúpil vo Fiľakove. A prišiel prvý veľký šok. Prvé čo počul bola kakofonická maďarčina a prvé čo videl boli naši svkelý rómski spoluobčania. Super. Takže na cestu sa asi pýtať nebude. A potom mu napadlo niečo skoro inteligentné. Hrady bývajú na kopcoch. Rozhliadol sa okolo seba a uvedomil si, že toto mesto, ktoré sa mu už teraz zdalo hnusné je postavené na absolútnej rovine. Tak sa vydal na prechádzku mestom. Potom zazrel niečo čo sa mohlo podobať na hradby na nejakej vyvýšenine. Zrúcanina. Tak tam išiel. Tam už našiel Igiho a Brušnú a už bolo všetko fajn. Potom sa tam začali vyskytovať aj iní známi a potom aj Trúba. A Princezná s Rytierom nie. Kľudne by Trúbu vymenila za Princeznú. Akože, nie že by s Trúbou nebolo fajn, ale Princezná je proste ... Princezná. No a potom bol dáky pochod a potom dáke vystupka a tak a potom išiel Šašo s Grevenom na aute domov. A potom už len v BB nastúpil na autobus a snažil sa nezaspať, aby stihol vystúpiť doma a nie zas v nejakej maďarskej riti. Podarilo sa.
Domov prišiel niekedy neskoro večer a cítil šťastie.
Dnes som šťastná, aby som zajtra mohla plakať.
A presne tak to bolo so Šašovým šťastím. Ako vždy. Ako stále.
Nemám chuť tu rozpisovať čo vlastne sa deje. Len chcem povedať, že ma strašne teší, že Domáci zas raz aktívne chlastá a podobne, robí bordel a háda sa s mamou a tá, namiesto toho, ako vždy predtým, aby hľadala oporu u mňa (nie že by to vtedy bolo jednoduchšie) tak si to všetko vŕši na mne. Čo je fakt nakokot. A tak sa teším na to, ako to ide pokračovať. Potrebujem vypadnúť, niekde sa stratiť a chvíle kedy mi bude fajn. Aspoň trochu. Aspoň chvíľu. Prosím ....