Ono tu skôr ide o to, že mne sa nechce písať. Nie že by nebolo o čom. Vždy je o čom. Od posledného článku ubehlo kus času a ja mám za sebou jednu krásnu akciu vo Zvolene, pár pekných posedení v Bombure a stiahnutý nový album od Lady Gaga. Aj vy sa pýtate, či som sa zbláznila? Lebo aj ja. A odpoveď? Veď čas ukáže.
No a tak. O čom som vlastne chcela? Začnime tým, že sa mám fajn. Som sama, bojujem s depresiou (však ako inak), tak ľahko som sa nadrbala z vína, ale dajme tomu, že sa mám fajn. Však to k tomu patrí. Resp., k môjmu "životu", či ako sa tomu hovorí. Tento článok bude opäť raz jedným z tých, ktoré vám nič, okrem smiešneho pocitu, kto vlastne som, nedajú. A napriek tomu ho píšem.
Začnime tým, že som bola vo Zvolene, ako som už spomínala. Opäť krásny víkend, konštelácia osôb a množstvo zážitkov spôsobilo, že nebolo možné v mojej hlave uložiť absolútne všetko, takže vám sem napíšem tie najpodstatnejšie veci. Najskôr nejaká bohapustá najebávka pre solventných, ktorých sme mali obskakovať. Jasné, hádam že zábava. Potom šteklenie, skutočná zábava, pivný pochod, ľudia, ľudia, ľudia. Niekedy nad ránom stretko s Modrovlasou v Rock café, opäť príjemné lúčenie, ranný príchod na byt, krátky spánok, ťažké preberanie, cesta domov, poobedie s Barbarom ... a aby som nezabudla, normálny ľudia túžiaci po romantike, si podvečer zoberú deku, idú na nejaké odľahlé miesto a pozorujú západ slnka. My si vezmeme každý svoju fľašu vína, sadneme ku ceste na zem pod strom, dáme cígo, pustíme Sleeping Sun a vychutnávame si jeho východ. Romantika nadovšetko.
Za zmienku rovnako ako návšteva Zvolena stoja aj moje pobyty v Bombure v spoločnosti Bitch, Shreka, Fanny a miestami aj Barbara. Áno, kombinácia ľudí, ktorá mi dáva neskutočne veľa. A noačo, že som pri nich decko.
A teraz štvrtok a rozhovor s Barbarom:
Barbar: v utorok odchádzam, už mám letenku
Jester: debil ...
No a tak, keďže je zajtra utorok, Barbar odchádza. Je to tak zvláštne jeblý pocit, keď odchádza na nejaké možno až 3 mesiace a ja nebudem mať ku komu chodiť na kávu. Síce, je pravda, že koncentrák sa o 10 dní skončí a ja sa budem povaľovať doma a na kafe budem môcť chodiť k susedám, tete, kamarátkam, hocikomu, ale Barbar okrem toho, že vedel urobiť dobré kafé, ktoré som si mimochodom varila sama, vedel aj dobre variť. NO nechoďte sa tam naobedovať rovno zo školy. No a on teraz odíde dokelu. Kuuuurva, prečo všetci, na ktorých mi náhodou začne záležať alebo nejaký podobný cit voči nim sa vo mne zrodí, musia niekam odísť, vykašlať sa na mňa, nájsť si náhradu, alebo čokoľvek podobné? Kde tu je, krista, spravodlivosť? A kedy ja budem obklopená všetkými tými ľuďmi, ktorých mám najradšej? Aha, jasne .... Keď budem čo najčastejšie s Bitch a spol, vráti sa raz Princezna, aspoň čiastočne a Barbar z kelu. Áno, budem vtedy neskutočne šťastná.
Bitch, strašne ťa prosím, aspoň ty ma neopusť.
No a potom už vlastne neviem, čo som chcela povedať. Okrem toho, že túžim po odpovedi na sms, ktorá akosi nie a nie prísť. Aspoň, keď to tu budeš čítať, tak mi odpíš. Vďaka ...
No a ešte že som stvorila novú básničku. Netvárim sa, že za niečo stojí, ale stvorila som ju, už aj to je niečo.
Nefajčím. Síce neviem od kedy, ale nefajčím. A aj keď som si to hovorila x krát predtým, ani teraz nefajčím pokiaľ nezačnem piť, alebo niečo podobné, dovtedy nefajčím.
Ypsi sa vrátila k Bytosti. Aha, ja som zabudla spomenúť, že sa rozišli. Tak áno, Ypsi sa rozišla s Bytosťou, alebo Bytosť sa rozišiel s Ypsi, to je jedno. No a tak boli rozídení, kým mi Ypsi vo štvrtok nenapísala, že od utorku zas spolu spávajú. Nazvala by som to predpoklad nového začiatku, alebo niečo také. Nech im to vyjde, bude fajn. Ypsi to prajem a keď je to už zas Bytosť a nie Kretén ... no nech sa správa.
Dnes som sa prinútila ísť ku doktorke. Nie že by to bolo tým, že by som sa chcela uliať alebo niečo podobné, ono to bolo skôr o tom, že skučanie pri 45 minútach, ktoré som mala vydržať sedieť v triede fakt nebolo ktoviečo. Ja naozaj nemôžem za to, že mám rozjebaný chrbát. No a keď toto moje skučanie doma nevydržala už ani mama, donútila ma vlastne ona ísť k doktorke. Tá mi napísala lieky (žiadne utlmováky, nudaaa) a spokojne som išla od nej späť do školy (to akože aby ste videli, že som poctivá) a tak.
Pôvodne som chcela písať niečo o trápnosti niektorých statusov na FB, ale už na to skutočne nemám energiu. Po dnešnej vychádzke s mačiatkami asi naozaj radšej dokonca aj pred učením na zajtra (lebo vôbec mi nejde o dve známky) uprednostním posteľ a dobrovoľne vstanem ráno o 4, aby som sa mohla naučiť. Takže teraz ešte na večeru Dithiaden, aby sa sladšie spinkalo a nie je o čom. Ak sa mi bude chcieť, tak sem zavesím aj tú "básničku". Ale až zajtra.
A už som vám hovorila, že matika je úplne zbytočná a aj tak ju v živote nikdy nevyužijem? tedaaa, okrem učív, čo sa učia na prvom stupni základnej školy, samozrejme. Pretože, matika bola fajn, kým tam boli čísla. Keď sa zmenili na písmenká, začalo mi to pripadať tak celkom vadne, ale teraz, keď sa nad tie písmenká píšu ešte aj šípky, je to úplne v preč.
Len toľko som chcela. A vy ako?