Červen 2011

Depresia ....

29. června 2011 v 18:39 | Jester
No a tak, keďže ten topfest sa blíži a ja sa tam pravdepodobne nedostanem, chcem popriať veľa zábavy vám, čo tam idete, užite si to. Ja budem plakať doma do vankúša, že tohto Pána neuvidím rovnako ako ZAS neuvidím Korpiklaanov a ako proste neuvidím nič. Kristaaaa zoberte ma tam niekto, prosím :(((

Rozprávka o tom, ako sa Šašo neopil (aneb Potulky slovensko-maďarským krajom)

28. června 2011 v 17:39 | Jester |  Z dôb minulých
Jedného krásneho dňa sa Šašo rozhodol, že po ťažkej noci by nebolo odveci ísť niekam na výlet. A tak, po volaní zvolena išiel do Fiľakova, na nejaké hradné hry či čo, však malý výlet nikdy nezaškodí. A tento bol predovšetkým neskutočne obohacujúci. Okrem poznatkov, že Šašo je fakt hlupák a ľudia naokolo tiež ešte zistil, že nie vždy všetko je tak, ako sa to javí. No a maďari majú vadné kostýmy.


Růžovou vestu a modrý oči ...

25. června 2011 v 14:11 | Jester |  Píšem
... na diskotéce kolem se točí. Sme si spievali pred nejakým časom. Alebo skôr sme niekomu spievali pred nejakým časom. Kto my a komu vlastne? Teraz je to už aj tak jedno ...


Aby ste verili, že tu ešte aspoň tak čiastočne žijem ...

20. června 2011 v 21:42 | Jester |  Píšem
Ono tu skôr ide o to, že mne sa nechce písať. Nie že by nebolo o čom. Vždy je o čom. Od posledného článku ubehlo kus času a ja mám za sebou jednu krásnu akciu vo Zvolene, pár pekných posedení v Bombure a stiahnutý nový album od Lady Gaga. Aj vy sa pýtate, či som sa zbláznila? Lebo aj ja. A odpoveď? Veď čas ukáže.


Potulky Slovenskom (aneb hľadanie stratených lások)

10. června 2011 v 12:13 | Jester |  Spomínam
Po pár písmenkách na facebooku, pár slovách v telefóne a pár udalostiach príde človeku ako celkom vhodný nápad stretnúť sa. A tak ... nuž, čítajte, ak máte záujem.


Abstinujúci asexuál.

5. června 2011 v 1:00 | Jester |  Píšem
A tak, napriek únave sa idem vynasnažiť vyprodukovať zo seba nejaký zmyselný článok. Neviem, či je o čom písať, alebo tak, ale ja mám proste chuť. Chuť a náladu napísať vám zas niečo o pár dňoch môjho života, zhrnúť tam to najpodstatnejšie, aby ste okrem toho, že každý deň počúvate moje výlevy, mohli to isté ešte aj čítať. Pretože mi je fajn. Ešte stále.


Ako keď vám pod rukami unikne život ...

1. června 2011 v 22:17 | Jester |  Píšem
Nikdy som nedúfala, že nejaký takýto pocit zažijem. Že budem mať smrť tak blízko. Že sa bude tak zakrádať, ako sa zakrádala, pomaly vyťahovať život z nevládneho tela v mojich rukách. Je mi z toho tak zvláštne smutno. To je pocit, keď si človek uvedomí tú tenkú hranicu medzi životom a smrťou. Keď vidí, ako ju niekto priamo prekračuje.