Nuž a taak. Snáď ste mi neverili, že keď poviem, že som s blogom skončila, tak som s ním aj tak neskončila? Je síce pravda, že hneď ako som dopísala posledný článok na tomto, vytvorila som blog iný, ale tento tu mám radšej a ľudia čo o ňom vedia majú právo o mne vedieť aj naďalej. Ale to tu nechcem rozoberať, chcem venovať kus priestoru aj skvelému víkendu 28.-29. mája. Akcia na Pustom hrade, čo je taká zrúcanina nad zvolenom. Takže, čítajte si.
Na túto akciu som pôvodne vôbec nemala ísť, keďže moja skupina bola v Starej Ľubovni, chcela som prísť čisto ako divák a tak som napísala Igimu, že ako sa tam dostanem. A on mi veľmi rýchlo vysvetlil, že ako divák tam proste prísť nemôžem, že ja prídem ako Šašo. A tak som v sobotu ráno po desnej opici vyliezla z postele, pobalila sa a odišla do Zvolena. Niekedy pred Zvolenom som zazrela v diaľke veľký kopec a na jeho vrchu akési hradby a zrúcaninu, tak som zavolala Elfke, ktorá tam už bola, že či akože toto je Pusťák. A ona povedala že hey. Už vtedy som mala chuť vo Zvolene vystúpiť a ísť na prvý bus domov. Som šťastná, že som tak neurobila. Ešte skoro na stanici som stretla KuKa a dokonca aj s autom, ktorý ma ochotne vyviezol až pred hradnú bránu. Aj nejaký jeho dvaja kamaráti tam boli. V okamihu, keď som videla KuKa, začala som sa skutočne neskutočne tešiť, pretože KuKo je predpoklad dobrej akcie. Po vystúpení z auta sa na mňa skoro okamžite vrhla Sova. Potom som išla pohľadať Elfku, pri jej hľadaní som stretla Dawydka a Grevena. Greven ma nad očakávanie srdečne privítal. Dokonca až vyzeral, že sa teší, že ma vidí. A potom som konečne našla aj Igiho, hodila na seba kostým a moje šaškovanie sa mohlo začať. Potom sme sa akosi skĺbili štvorica ja, Mišo, KuKo a Igi, čo bolo priam dokonalé zoskúpenie, aj náš alkoholizmus bol celkom fajn. No a potom sa diali tie také zábavné veci, že hromadka, vystúpenia a tak a potom začalo veľmi pršať, tak odišli všetci diváci a prerušil sa program, takže sme mali absolútne voľno, ktoré sme dokázali veľmi jednoducho využiť. Potom prišiel večer a geniálny nápad ísť si zapáliť. Tak sme išli. Na hradby. Keď som sa usadila medzi Miša a Igiho a pozrela dole pod seba a videla 6 metrov nič a potom skaly, uvedomila som si, že sa mi páči. Prvý šok. Nemáme oheň. Našťastie sa na blízku vyskytol nejaký čech, tak sme ho poprosili, či by nám nezohnal nejaký oheň. O pol hodiny prišiel s horiacou fakľou. Zlatý. Pochopil naše potreby. Na hradbách sme posedeli nejakých pekných pár hodín, prešlo okolo nás niekoľko ľudí a niekoľko cigariet. Medzi časom sa pridala aj Soňa a aj MEDIŽÓN vína. Potom bolo medzi časom Soni pár krát zle, tak sme sa prechádzkovali a potom niekedy som ju išla od(niesť)prevadiť do stanu. A potom sme ešte sedeli pri ohníčku a potom sme išli spať. Alebo sme sa o to aspoň pokúšali. Po niekoľkých prianiach dobrej noci a dobrej chuti sme konečne stíchli, keď sa zrazu od ohniska ozvalo "víš, já jsem tak trochu debil" a bolo po ďalšom pokuse zaspať. Nakoniec sa nám to ktovie akým zázrakom skutočne podarilo.
Ráno. Prišlo až nečakane rýchlo a keď som sa započúvala do zvukov naokolo, zistila som, že pri ohnisku počujem KuKa. Nebola som si istá, či ešte stále, alebo už zas, ale proste som ho počula. Odvážila som sa otvoriť oči. Nesušilo ma. Prvý šok. Prudko som sa posadila. Nezačala ma bolieť hlava. Druhý šok. Tak som pekne vyliezla von a dala si na raňajky pohár KOFOLY. Áno, skutočne. Potom čas nejak ubiehal a ubiehal, až ubehol úplne, bolo nenormálne teplo, mne zhorela tvár, bola druhá hromadka, naše tancovanie na hradbe na nejakú detskú kapelu zo zušky, kedy sme ja, KuKo, Mišo a Igi strhli na seba publikum. Ale tak, deti spievali pekne. A nám sa pekne tancovalo. Potom Maďarovi v hromadke roztrepali nos ale inak nič vážne. A potom som konečne zo seba mohla dať dole kostým a obliecť si len tielko a trištvrťáky. Skvelý pocit. No a potom bolo na čase ísť domov. KuKo aj s kamarátmi ma odviezli až do BB, odtiaľ do BR a potom konečne domov. Po takýchto dvoch dňoch je vliezť do sprchy skutočne lepší pocit, ako prežívať orgazmus. Zas ... ako s kým. Ale tá sprcha bola proste dokonalá.
Ešte pár postrehov z víkendu. Ak je na niečom napísané, že chilli, tak to môže byť fakt ostré. Ako napríklad to, čo mal Ivoš. Jeden čech. Pretože keď to Mišo ochutnal s kúskom syra s tým, že toho chilli tam fakt nemal veľa a začal až plakať, čo ho pálila papuľka, tak to fakt bude mať niečo do seba. A potom keď zrazu Lukáš a KuKo dostali geniálny nápad, natrieť tým chilli hrdlo fľaše, v ktorej sme mali pivo, bola zábava sledovať ľudí, keď sa z toho napili. Bolo mi ich ľúto, ale nemohla som sa nesmiať.
Poznatok číslo dva. Feťáci sú skurvená háveď. Asi nikdy nepochopím, ako niekto môže robiť podobné kraviny a ešte o tom rozprávať ako keby neviem čo dosiahol. ale hold, ľudská blbosť nepozná hraníc.
Poznatok číslo tri. Asi som sa nad sebou zamyslela. Neopila som sa. Aj keď som mala nejednu príležitosť, celý víkend som trávila absolútne slušne aj keď v spoločnosti krásnych stvorení, ktoré by neboli proti, ale ja som sa o nič nepokúsila. No som normálna? či na čo čakám? či čo sa mi stalo? No ... to má asi pôvod niekde inde.
Poznatok číslo štyri. Nemá význam prispôsobovať sa iným ľuďom, z ktorých sa v konečnom dôsledku aj tak vykľkujú len podrazáci, ktorý vás vábia na niečo a podobne. Tak som sa mohla stretnúť s Princeznou, sama som to odmietla a keď som si uvedomila, že to fakt chcem, bolo neskoro. Možno preto som každú chvíľu čakala, či sa niekde náhodou nezjaví.
Poznatok číslo päť. Ak má niekto na sebe plášť, v ktorom ste rok predtým ležali v náručí niekoho iného, ešte to neznamená že to ten niekto bude. Ešte že sa dotyčná osoba otočila skôr, ako som sa na ňu vrhla. Ale každopádne, bolo by to dostatočne humorné.
No a ďalej mi nič nenapadá. A je mi fajn fajn fajn.