... a budem odovzdávať básničku na tému "v radostnej perspektíve". A o čom ako mám písať? Neviete niekto? Lebo mne to nejak tiež unniká. Dajte mi pár dokonalo krásnych hodín, dajte mi ten dôvod. Prosím.
A inak sa mám celkom fajn. Asi. Odhlaidnuc od poniektorých okolností sa mám naozaj fajn. Posledné dni boli fyzicky aj psychicky náročné. Áno, ja mám o tom už len čo hovoriť, niektorým aj horšie bolo. A možno aj je. Určite je ... . Čo sa týka koncentráku, neviem či je vôbec o čom písať, pretože sa tam vlastne aj tak nikdy nič nedeje. Až na štvrtok, ten bol krásny. Niekomu sa zdalo, že je to nezesiteľný deň a tak sa nachoval chémiou, čo spôsobilo zas ten povznesený stav. Ako po troch novalginoch. A niekto iný sa nespoliehal na chémiu, preto si išiel radšej do obchodu kúpiť fľašu Milenky, ktorú prelial do fľaše od kofoly a tak si pomaly odchlipkával počas tých krátkych troch hodín. Aby nuda nebola. Alebo, aby v koncentráku aspoň chvíľu aspoň kus lepšie bolo. Schvaľujem takýto prístup.
V stredu mala Kuska narodky. A tak sa v piatok, samopochopiteľne, malo oslavovať. Aj s Barbarom, ktorý mal narodky, ale pred nami uprednostnil rodinu, ktorú uprednostniť musel. A tak sme s Kuskou si kúpili liter a pol vínka a išli s Masterom a Wolfom za jeden z činžákov, kam za nami prišla aj Noc a tak sme chvíľu chlastali. Potom chlapci odišli na hokej a my sme popíjali ďalej a potom prišiel najebaný Enkidu, ktorý nám musel hovoriť, ako veľmi miluje Katku. Zlaté. Ako aj zvyšok večera. A potom som išla domov a bolo mi strašne fajn. A potom som si našla zmeškaný hovor od Princeznej. Aj na druhom mobile. Žeby sa niečo dialo? Uvidíme.
A moje milá plakalaaaa ....
No a potom bol včerajšok so šermiarmi a neskôr večer s literatúrou a potom je tu nudný dnešok s hnusným počasím ešte aj. Skvelé.
Daajte mi už niekto dôvod napísať tú sprostú básničku!
A Nacík je kokot. Aj tak. Nech ide dpče. Hovado netolerantné. Hlupatko, ak sa chceš rozčuľovať, nech sa páči.