Každý si svoj meč do ruky ... . A hlavu hore.

21. dubna 2011 v 10:32 | Jester |  Píšem
Noačo že neviem písať názvy článkov, nikdy mi to neprekážalo a nikdy mi to ani prekážať nebude. A nebude mi dokonca prekážať ani to, že nemajú s článkom nič spoločné. Dávno som nepísala. Chcelo by to niečo spomenúť. Určite by to chcelo niečo spomenúť.

Konečne nie som chorá. Teda som, ale tvárme sa, že nie som. Aj v sobotu som sa tak musela tváriť, keď som chcela ísť na florbalový turnaj do BB. Aj tam bolo celkom fajn, bolo tam zopár detí, ktoré si celkom úspešne získavali moju pozornosť ktovie čím. A aj sme niečo povyhrávali, takže spokojnosť z mojej strany. No a potom sme večer boli celkom klasicky chlastať. Najskôr som odmietala a potom prišiel Chuďo s lahvičkou vína a to sa už nedalo odmietnuť. Ale aj to bolo len tak ľahko. No a potom bol pondelok v škole. Nemám rada pondelky. Vlastne, ja vôbec nemám rada školu, už tam nechcem chodiť. Moja ponorková choroba, ktorá sa celkom aktívne začala prejavovať v septembri je tu zas a mne sa jej teraz nechce ubrániť. Pretože keď som v septembri napísala článok o tom, ako to tam neznášam a chcem odísť, našla som si pod ním koment, že to mám ešte vydržať a potom pôjdem za ňou ... a tak by to mohlo byť úpl dokonalé. Aach, sladké spomienky. No a keď sme pri tom sladkom, tak som ešte chcela povedať, že som začala odmietať sladké. Vadí mi to. Až tak, že som začala piť kávu a čaj bez cukru. A tým som chcela povedať, že ak mi chcete niekto popriať dobrú noc a sladké sny, radšej ich vymeňte za krásne, pretože sladké už nemusím. Ale vráťme sa k tej škole. Len ja môžem byť taká blbá a narobiť si úplne zbytočné problémy. A tak, prečo nie, hurá učiť sa na komisionálky z NOSky. Som blbá, ďakujem, viem to. Môžem ja za to, že tú hnusnú školu tak nenávidím? Hmmmm.

Kde je moje hrdinstvo, kde je moje odhodlanie, kde je moja ľahostajnosť z pred dvoch týždňov? Prečo veci, o ktorých som pvoedala, že mi budú ukradnuté a ja sa nimi nebudem zaoberať mi až tak ukradnuté nie sú a stále sa nimi zaoberám? Hold, moja naivnosť. Ja viem, že som niekomu sľúbila, že o tomto písať nebudem a ani som nechcela. Len nedokážem nič urobiť s tým pocitom, že mi neskutočne chýba. Že vidím všade minulosť, ktorá sa vynorí vždy v okamihu, keď si myslím, že mi je fajn. Pretože vždy sa objaví nejaká fotka, pesnička alebo iný typ spomienky. A ja som naspäť. Vráťte ma niekto, prosím, strašne vás prosím. Chcem byť mnou. Nič viac.

Asi ma čakajú krásne prázdniny. Juchú. Dúfam, že sa počas nich aspoň niečo bude diať. Niečo viac, akože príde zopár chalanov, ktorých sotva poznám a budú ma oblievať vodou. To aby som tento rok opäť niekam ušla. A bolo by skvelo.

A Bitch ma má rada.

A Sudametu je smutná. A ja s tým nedokážem nič urobiť. Prečo to muselo skončiť takto??

A stačilo by.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.