Duben 2011

Prvý deň v koncentráku úspešne za nami.

27. dubna 2011 v 17:39 | Jester |  Píšem
Takže už vydržať len ďalšie dva a juchúúú zas bude víkend. A potom zas týždeň trápenia a potom zas víkend a tak dookola stále. Keby som to tam tak mala rada, ako to tam nemám rada, tak by to nepredstavovalo absolútne žiadny problém. Žiaľ, ja to tam rada nemám.


Nezmyselnosť veľkonočných sviatkov

26. dubna 2011 v 11:23 | Jester |  Píšem
Dá sa povedať, že nikdy som nemala rada veľkú noc. Možno to bude tým, že vždy to bolo len o tom, že prišlo pár hlupákov, ktorí ma pooblievali, niekoľko krát som sa musela prezliekať, maminka im dala čokoládové vajíčka alebo niečo podobné, čo som presne kvôli tomuto nemohla sežrát sama a to bolo asi tak všetko. A ani teraz vôbec tieto sviatky nemám rada.

Každý si svoj meč do ruky ... . A hlavu hore.

21. dubna 2011 v 10:32 | Jester |  Píšem
Noačo že neviem písať názvy článkov, nikdy mi to neprekážalo a nikdy mi to ani prekážať nebude. A nebude mi dokonca prekážať ani to, že nemajú s článkom nič spoločné. Dávno som nepísala. Chcelo by to niečo spomenúť. Určite by to chcelo niečo spomenúť.

Klaunova zpověď

13. dubna 2011 v 11:55 | Jester |  Píšem
Veď ... len čítajte ... dúfam, že je to napísané správne a ak nie, tak mi je to aj tak jedno.

Lebo keď zmažete to, čo je na fejsbúku, zmažete aj všetko, čo sa stalo

9. dubna 2011 v 20:59 | Jester |  Píšem
Ale pomôže mi to. Tak som rada, že sa niekto o mňa takto stará, aby mi mohol pomôcť, som rada, že zmazal všetky fotky, proste všetko, naše priateľstvo, ďakujem, pomáhaš mi. Skutočne neskutočne. Ale ok, akceptujem.

Rozchodová

6. dubna 2011 v 16:46 | Jester |  Píšem
Aha! chválim sa cudzím dielom! ale ten text ... no juuuj! :) inak je to pesnička jedna :)

"Taký je život." Povedal Šašo so slzami v očiach a namaľoval si úsmev na tvár.

5. dubna 2011 v 13:13 | Jester |  Píšem
Aj vy ste si všimli, že to tu nejak zanedbávam? Možno to bude tým, že to tu zanedbávam a nechce sa mi písať. Nie že by nebolo o čom. Mne sa len proste nechce. A pritom sa okolo mňa deje toho tak veľa, čo by som chcela dať zo seba von, ale nie, nič. Až dnes. Mi to tak napadlo, že navštívim ešte aj toto bohom zabudnuté miesto. Tak teda, príjemné čítanie, ľudia.