Aspoň niečo mi dajú Matkinove knihy. Povedať toto s celkom čistým svedomím. Neľúbte ma. S najväčšou pravdepodobnosťou vás podvediem, alebo vám nejak ublížim. Neľúbte ma. Nemajte ma radi. Ublíži vám to. A mne možno tiež.
Áno, mám abnormálne depresívnu náladu, ale už sa mi s ňou nechce bojovať. Nie že by to niekedy malo zmysel alebo také niečo, ja som sa vzdala skôr, ako som sa zamyslela nad možnosťou skúsiť s tým niečo robiť. Rovnako ako som rezignovala dnes pred matikou a chémiou a ako zajtra rezignujem pred fyzikou. A som hovado. Hnusné hovado, ktoré ubližuje tým, ktorých má najradšej už len tým, ako ich má rád. A nie len tým. Aj kopou iných vecí, o ktorých našťastie ani nevedia. A enviem o čom vlastne chcem písať tento článok.
Tak už radšej nepíšem nič. Len myslite na ten názov.