"Láska nikdy nie je bez bolesti" povedal zajac a objal ježka.

23. března 2011 v 18:43 | Jester |  Píšem
Niečo sa pokazilo. Veľmi sa pokazilo. A ja mám strach, čo bude teraz ďalej. Ako vydržím. Ako budem fungovať, ako si zvyknem na to, že som sama. Niekto by si povedal, že už by som vlastne mala byť zvyknutá, po tom všetkom, ale doteraz som aspoň nejakým malým kúskom mňa možno dúfala, že ... proste som dúfala. Teraz už aj to stratilo zmysel, dúfať je zbytočné. Úplne zbytočné.

Inak sa vlastne absolútne nič nedeje. V škole je nuda, ako skoro nikdy predtým, občas padne zábavný výrok o tom, že tá-ktorú-netreba-menovať je piča alebo neičo podobné. Inak sa asi fakt nič nedeje. A nechápem, prečo mi na písomke profesorka neuznala vetu so slovesom mitschlafen. Aj keď bola gramaticky úplne dobre. A inak už naozaj nič.

Tieto posledné dni prázdna a podobne zapĺňa aspoň zopár duševných milencov. Napríklad moja exsnúbenica, vie ma tak krásne pojebať, že až. Alebo napríklad skvelého duševného sexuálneho partnera som našla aj v Chuďovi a nechápem, prečo až teraz.

Kam tento svet speje? Aspoň s Choleričkou je sranda. Trochu. Občas. Keď na mňa nekašle ešte aj ona.

A Princezná je preč ....

Láska, dúfam, že to tu nečítaš a ak hey, aha, čo si so mnou spravila ... prosím, ľúb ma. Prosím ešte chvíľu ... ešte raz sa mi vráť.

Dpče, kde je moje odhodlanie?

A ďalej neviem, čo by som vám písala ... Asi som ten zajac z názvu článku. A idem objímať ježka.

zbohom.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.