Trojuholník so všetkými tromi tupými uhlami

4. února 2011 v 13:13 | Jester |  Píšem
A aj taký trojuholník môže existovať. Aj keď je to absolútne proti matike, existuje, funguje (aj keď nie dáko xtra dlho) a všetky uhly sú spokojné. Možno sa dá povedať, že oplývajú šťastím, že sa to vyriešilo takto a oni sú vo vadnom trojuholníku, ktorý má tri tupé uhly. Aj keď sa ľudia naň nepozerajú pekne, nechápu ho, odsudzujú, napriek tomu je to tak. A jeho tvorcovia ho nechcú meniť a už vôbec ho nechcú zničiť len kvôli rečiam niekoho. Záviďte, odsudzujte, krivo po nich pozerajte, myslite si svoje, hovorte, ako ste sklamaní, im je fajn a bude fajn. Asi toľko k tomu.

Šťastie ... už som takmer aj zabudla, ako chutí tento pocit. Tak zvláštne, až máte pocit, že ste zožrali stádo motýľov, rozchvejete sa pri akomkoľvek dotyku milovanej osoby, keď vám je tak neopísateľne. A toto neopísateľno ma obklopuje, už nejaký čas a dúfam, že neprestane. Dlhodobo dobrá nálada so mnou asi dokáže robiť divy, až sa o mňa bojím, že nie som normálna, keď tak dlho nemám depresie. Zvláštne. A je mi takto fajn.  A už by aj dosť bolo o mojej nejakej poruche vylučovania endorfínov. Ale dúfam, že sa táto porucha ani nenapraví. 

V škole je to rovnako mizerné ako vždy predtým. Nuda, ľudia, na ktorých sa mi nechce pozerať, vtipné situácie, na ktorých sa zasmejem, lebo sa smejú ostatní. Ako dieťa stratené v hyperkmarkete ... všade okolo sú ľudia a viem, že nie som sama, no aj tak mi tam niekto chýba. Nechcete ma tam niekto nájsť a odniesť späť k ľuďom, ku ktorým patrím? Takže asi tak 120 km severozápadne. Alebo to je iný smer? No proste ... veď viete. 

Včera sme mali suplovačku s Jeblou. O jej jebnutosti bolo už myslím pár článkov na minulom blogu a tak, takže to nebudem rozvádzať zas. Ale tá suplovačka ... takmer mi pokazila deň. Ešte že hneď po nej som mohla ujsť na autobus tam ďaleko, tých 120 km a mohlo mi byť fajn. A zbožňujem zvoniace telefóny v nevhodných okamihoch. 

Piatok, vysnívaný, vytúžený. Aj keď ešte viac je vysnívaný ten, čo bude o dva týždne, ale až tak dlho hádam čakať nebudem musieť. Nie. Ja tak dlho čakať nemôžem. Idem si vynahrádzať najťažší a najdlhší mesiac tak, ako sa bude dať. A bude mi rovnako fajn, ako mi je teraz.

Snúbenica (už vlastne ex) je v šamoríne. Učí sa po maďarsky a toto jej prišlo ako najvhodnejší nápad. A tak, keďže popri tom učení pracuje, moja dávka duševného sexu z jej strany klesla. Asi začínam mať absťák po dobrom duševne sexuálnom orgazme. Ešte že mám aj iných duševne sexuálnych milencov ... Ale každý je jedinečný. A ten so Snúbenicou mi začína chýbať.

Jediné, čo spôsobuje mráčiky na mojej krásnej, slnečnej, jasnomodrej oblohe je niečo, čo nedokážem ovplyvniť a to ma trápi najviac. K vlastnému dokonalému šťastiu mi chýba to, aby boli šťastní aj tí, ktorých mám najradšej. Lebo potom je to šťastie skoro zbytočné, keď ho vidím len v odraze zrkadla, prípadne pri trojuholníkotvorcoch. Ja ho chcem vidieť aj v tvárach iných ľudí ... Čo mám pre to spraviť??

Fajn, už by aj stačilo .... po dobe nejaký článok, nemôžem vám toho dávať príliš veľa, ešte by sa vám z mojich myšlienok niečo stalo. Idem na pivo. Za Ypsi. S vyprážaným karfiólom, lebo ona má hranolky. Viem, prečo mám tak rada Ypsi. Vždy som si vedela dobre vybrať .... 
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.