12 hodín cestovania kvôli dvom bozkom

16. února 2011 v 21:28 | Jester |  Píšem
Áno, aj to mi za to stálo. Aj keď Trnava je strašne hnusné mesto.

A tak, Šašovi chýbala Princezná a preto sa bez jej vedomia po jednej ťažšej nedeľnej hádke rozhodol, že proste pôjde za ňou do Trnavy bez toho, aby ona o tom vedela. Dohodol sa s Trollom, Dáwydkom a v utorok prote išiel. A pocity ...

10.00 Už len 5 a pol hodiny a som v Trnave. S Trollom. Už len asi 7 hodín a budem ju vidieť, cítiť, bozkávať. Už možno len 7 hodín a 5 minút a stratím zmysel vlastnej existencie, stratím dôvod každé ráno sa s úsmevom pozrieť na zvoniaci mobil s našou fotkou na displeji. Nechcem ju stratiť, nemôžem ju stratiť, milujem ju ... ako nikoho.

10.20 Už si asi viem predstaviť, ak osa cítili zúfalci čakajúci na možný rozsudok smrti. Chudáci... Úplne ma ten pocit zasiahne tak o 6 a pol hodiny, keď vstúpim do jej izby.

10.35 Lebo zmena akákoľvek vyvolá čokoľvek a vy sa dostanete do bodu, keď už prijimete čokoľvek iné, len aby ste sa zbavili toho, čo žijete. Matkin je geniálny, vždy som to hovorila. A čas sa vlečie ako zúfalec plávajúci v mede pred smrťou oproti svojmu osudu ...

10.55 Stojím v BB na stanici, čakajúc na ďalší vlak do vrútok s takmer neodolateľnou chuťou vrátiť sa domov. A s chuťou kopnúť do holuba, ktorý ma už niekoľký krát obchádza. Už len 4 a pol hodiny a som tam. I´m becoming insane.

11.55 Turčianske Teploce, záplava spomienok, priam neodolateľná chuť vystúpiť, opäť a prejsť po tých známych miestach, potom mi napadne, že by som sa prechádzala sama, nevystupujem, veziem sa ďalej, za tebou, láska... Prosím, neublíž mi, nenechaj ma, neber mi moje najviac. Šialené sú moje myšlienky a ty ich nikdy nebudeš čítať.

12.05 Malý Čepčín a moje zmiešané pocity. Áno aj tu by som chcela vystúpiť, ale vojsť do prázdneho bytu v stave rekonštrukcie? Neviem ... zmysel by to asi nemalo. Pozerám sa do okien Rytierovho bytu v naivnej predstave, že ho možno zazriem a budem si istá, že posledné 3 týždne neboli len rozprávkovým snom. Nevidím ho. Idem ďalej, za tebou láska ... a celou mojou bytosťou dúfam, že ma neodmietneš.

12.10 Kláštor pod znievom. S čím sa mi to spája? nebol tu nejaký gzmpel alebo niekto významný? neskôr snáď zistím.

12.20 Martin. Aj tu som už raz bola, blúdila mestom, hľadala nemocnicu a v nej moju lásku. To bolo obdobie ... skoro rovnaká neistota a strach ako teraz. Len vtedy som o tom nepísala poznámky do mobilu, ktoré sa ptoom objavia na mojom blogu. Už len 3 hodiny a budem v Trollovom náručí. Nie zlá predstava ...

12.30 Vrútky. Aj tu som raz bola, len na stanici, pred 7 mesiacmi, cestou na Likavu. Krásny víkend vtedy bol. Teraz tu čakám sama, s dnes už druhou cigaretou (a dnes asi aj poslednou) a rozmýšľam, ktorým smerom by mohol byť Šanghaj. Raz sa sem ešte určite vrátim. Začínam sa tešiť na Trnavu, na moju lásku, na Trolla, na Dáwydka. Tu je posledná možnosť vrátiť sa, ale ja už nechcem, už som prišla sem, už pôjdem aj ďalej...

13.25 Žilina. Aj tu som už pár krát bola a aj sem sa chcem ešte raz vrátiť, ale radšej za iných okolností ako predtým. Spomienky na Army, chatu v Trusalovej, prvé stretnutie s Princeznou, Hlúpatkom, Rytierom. Áno, tý chata mi dala až veľmi veľa. O dve hodiny som v Trnave a začínam mať strach. No schizofrenik.

Leopoldov. Už som takmer tam. Necítim strach ani nič, teším sa. Možno práve pre tú radosť sa niečo pokazí, ale verím, že nie.

A potom som bola naozaj v Trnave a bola som s Princeznou a spoznala jej spolubývajúcu, pred ktorou sme sa tvárili, že sme len kamarátky alebo niečo také. Takže veselé poobedie, večer, noc a samozrejme aj ráno. Aach. A potom po dlllhom presivedčaní ma Princezná donútila ísť domov, aj keď úplne proti mojej vôli, keďže ja som tam chcela zostať. Čo už. A tak sme sa rozlúčili a začíname sa teraz tešiť na víkend.

8.30 Odchádzam z Trnavy. Smútok? Šťastie? Niečo medzi tým? Alebo časť oboch? Padá na mňa únava, tá taká sladká s horkou príchuťou. Podľahnem jej? Alebo radšej podľahnem ďalšej stránke Matkinovej knihy? Alebo si len založím slúchatká a ponorím sa do Xindlových textov? V hlave toľko otáznikov ako už dávno nie ...

9.50 Pán Matkin úspešne zdolaný. Niekedy stačí povedať jednoduché "aj ja teba" a je to viac. Áno, aj ja teba láska moja ...

Krásny výlet. Aj by som zopakovala ... čo najskôr. Zas byť s ňou ... ľúbim moju lásku.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.