Schizofrénia ...

1. ledna 2011 v 18:57 | Jester |  Myslím
Nevyznám sa v sebe, nevyznám sa v nikom, márne hľadám miesto, kam by som unikol ... Druhý článok v priebehu jedného dňa ... to bude!

Upozorňujem na začiatku, idem rozoberať môj duševný stav, takže buď pukance, alebo balíček vreckoviek, podľa toho, ako na vás vplýva moje citové rozpoloženie. Možno by ste mohli skúsiť oboje, podľa situácie ... .

Asi zas upadám do niečoho, čo možno v tomto svete nazvať depresiou. Ale len tak ľahko. Pýtate sa z čoho? Ťažko to vysvetliť. Dni s Káč a Princeznou priniesli jedno pozitívum - dokázala som spať. Zaspať krásnym spánkom bez zlých snov plných tieňov a hlasov, ktoré mi naháňajú strach. Dokázala som kľudne spať, niekoľko hodín. Oslobodzujúci pocit. Škoda, že ... že je všetko tak trochu inak. Že napriek tomu, že sa to javí ako neviem aké dobré, je to dobré len čiastočne. Vymením noci spánku za návrat mňa takej, ako predtým. Hľadám v mojej hlave ešte jedno tlačítko, také to, kde budem môcť prepnúť časť môjho myslenia. Alebo ani nie tak myslenia, ako celkového vnímania. Pretože očividne niekde nastal dosť závažný skrat a ak moje myšlienky sú za niečo, telo sa rozhodne protestovať. Neviem, kde sa tento skrat presne nachádza a nemám náhradnú súčiastku. Niekto mi povedal, že sa to opraví samé. Ale opraví to čas. Ešte by mi mohol niekto povedať, koľko toho času mi bude treba na túto opravu ... nevyznám sa v sebe, nevyznám sa v nikom ... . A áno, hádžem sem HT napriek tomu, že na striedačku počúvam Deathstars a Xindl X. Ale to nič. Čo vlastne chcem? Mám človeka, ktorý ma ľúbi a chce byť so mnou. Ja viem, že viacerí, čo to tu čítate, ste teraz prevrátili oči, ale je mi to jedno. Čo viac chcem? Presne to. Chcem viac. Viac, ktoré ale nedokážem mať. Nie teraz. Napriek tomu, ako veľmi chcem, nedokážem to zmeniť, nedokážem nájsť tú náhradnú súčiastku a dosadiť ju na správne miesto. A čas ku mne nechce byť milostivý. Hlupák. Snažím sa tieto moje ľahko depresívne stavy zahaliť zas raz do cigaretového dymu a utopiť v alkohole. Včera sa mi to darilo, dokonca celkom dobre zo začiatku a potom mi prestalo chutiť. To sa moje telo bráni už aj vzdania sa tej depresie či len začínam prichádzať na to, že bezcieľne opíjanie sa so slzami v očiach je hlúposť a zbytočnosť? Neviem. S cigaretami to bolo úspešnejšie.

Je zvláštne, ako človek vníma, keď pred ním odchádza vlak, v ktorom je ona. Tá taká neodolateľná chuť rozbehnúť sa a urobiť čokoľvek, vlastným telom ten vlak zastaviť, len aby mal ešte chvíľu času, abu mohol byť ešte chvíľu vo svojej rozprávke. Prosím, neberte mi tú rozprávku, neberte mi to, čo milujem, neberte mi časť mňa. Ja viem, že ani nikto nechcete a po štvrtku mám pocit, že to ani nehrozí, ale aj tak. Dovoľte mi v nej žiť.

Ja neviem, čo ďalej písať. Aj tak som nenapísala nič z toho, čo som chcela. V podstate.

Idem hľadať náhradnú súčiastku.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.