Mám chuť písať

5. ledna 2011 v 21:55 | Jester |  Píšem
Ale o ničom v podstate. Len mám chuť. Tak idem opísať jednotvárnosť dní, ktorými prechádzam.

Dnešok bol celkom fajn. Vstala som naobed, bola pri starkej, s malou sesternicou, ktorú som dokonca držala na rukách, čo bol pre mňa veľmi emotívny zážitok. Nedokážem opísať pocity, ktoré som v tom okamihu prežívala, ale bolo to niečo celkom pekné. Už som zabudla, aký môže byť človek malý. Najmenší. Pre svet v podstate nič. Ale pre niekoho celý svet. Bolo to krásne. Skoro tak krásne, ako okamihy, keď som so svojou Láskou. To také teplo, ktoré vám zalieva telo ... ťažko opísateľný pocit.

Moja novoročná depresia prešla. V pondelok. Možno to bude tým skvelým playlistom, ktorý som dookola počúvala. Ktorý, mimochodom, počúvam ešte stále. Áno, hudba asi naozaj vie ovplyvniť človeka. A tak sa teraz mám nejak nijak. Taká celkom neutrálna nálada ma zaplavuje, neviem, či sa mám tešiť, alebo nie, pretože až tak strašne sa nemám z čoho tešiť. Aj keď možno ... .

Prváčka2 sa rozišla. A potom zas nie. A potom zas. Príde mi to vtipné? Vlastne som si fungovala skoro rovnako. Ale nerozchádzala som sa až tak často, v tom bude rozdiel. A nikdy to nebolo také, ako pri nej. Aj Trúba sa rozišla. To je asi trochu vtipnejšie, aj keď vzhľadom na našu obmedzenú komunikáciu sa nebudem baviť až natoľko, aby som zistila, že prečo. Škoda.

Chvíľu som sa chcela tešiť, že možno zajtra až taký strašne nudný a rovnaký deň, ako sú všetky ostatné, nebude. Očividne to bude naopak. Takže hurá, skúste sa niekedy na niečo tešiť a ono sa to s bohovskou pravdepodobnosťou dojebe celé aj tak. To je asi ten jeblý systém, čo to tu celé riadi, teším sa, veľmi sa z toho všetkého teším. Boa! Prečo raz, ak niečo náhodou chcem, tak proste aj tak nemôžem, lebo ja mám brata, ktorý je natoľko nesamostatný, že nemôže zostať ani dve hodiny sám, prípadne ísť ku starkej? No strašný problém, čo si budeme hovoriť. A preto Šašek bude smutný aj zvyšok prázdnin sedieť sám doma. Nie až tak sám, so svojim 6 ročným bratom, aby sme si neklamali. Áno, mám nenormálne strašne nereálne problémy, s akými sa žiadny iný smrteľník nikdy nestretol a ak sa náhodou s niečím takýmto aj stretol, tak to až takto neprežíval. Hold, moja vadnosť asi nemá hraníc.

Nemám rada moje sny. Najskôr sa mi do pondelku rána snívalo, ako Princezná zomrela. V mojom náruší, lebo ja som ju nestihla zachrániť. Bolo to smutné. Keď som bola schopná zas zaspať, prepadli ma tie také sprosté sny, kedy plávam v bazéne plnom vody, dokážem dýchať a voda je neskutočne priezračná, akokeby tam ani nebola. Myslím, že pár takýchto snov som už opisovala, nikdy z nich nemám dobrý pocit. Ktovie prečo. Do dnešného rána sa mi snívalo, že Shrek zomrela tiež. Ďalší smutný sen. Rada by som požiadala mojich priateľov, aby pre budúcnosť skúsili nezomierať v mojich snoch, je to smutné. Je mi potom smutno. Zvyčajne až veľmi. No a potom bol aj jeden pekný sen. Škoda, že len sen. Aj keď pekný pocit z tohto sna zarosili slzy toho druhého. Hlúpe sny ... asi toľko k tomu.

A už neviem, čo by som písala. Moja chuť písať očividne nebola až taká silná, ako som si myslela, že je. Takže tu máte článok o ničom. Páčil sa vám?
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.