... ani sme nič iné nečakali. A možno práve preto ma to, že som do tej depresie nakoniec neupadla, tak prekvapilo. Áno, za veľa môže Ypsi a za ešte viac alkohol. Ale bolo miestami naozaj pekne, aj keď okamihy, kedy som stála na okraji tej hlbokej priepasti zvanej depresia nechýbali a ani sa nestratili. A dnes je krásny deň!
Včerajšok sa niesol najskôr v znamení hladu a alkoholu, potom v znamení jedla a alkoholu a potom v znamení alkoholu. Pekný deň. Smutno depresívne pekný. Ok, nejdem tu rozvíjať komplikované slovné spojenia, podstatou včerajška bolo to, že Domáci musel robiť a ja som bola s Ypsi. Krásne. Jediné, čo mi k šťastiu chýbalo, bola Princezná. No ok, chýbalo mi toho viac, ale ona najviac. No a tak. A Ježiško na mňa myslel a doniesol mi červené šošovky z ktorých sa dostatočne veľmi teším. Bolo to od neho milé.
A viete čo? Dnes je 25. Ja viem, strašný objav. Ale milé bolo zistenie, že 25. niekedy predtým bol dosť významný deň a tak som sa na chvíľu zamyslela a zistila som, že dnes som pol roka vo vzťahu. Ani ja neverím. Pol roka bol niekto schopný so mnou vydržať a ešte stále pokračuje. Ja viem, že o normálnosti toho vzťahu by sa dali viesť ďalekosiahle diskusie, ale stále je to nejaký vzťah. A ja nechápem, stále nechápem, ako to mohlo ubehnúť, ako sa pomeniť a tak. A je mi fajn fajn fajn. Aj keď mi niektorí neveria. Môžem povedať, že až na pár okamihov bol toto najkrajší polrok, aký som zažila a nechcem, aby zostalo pri tomto polroku. Môžem povedať, že stále ľúbim a strašne veľmi. A som šťastná, skutočne, naozaj a chcem, aby tento polrok nebol jediný a aby to pokračovalo ďalej a ďalej a tak.
A už som potom asi nič nechcela.
gratulujeme! :)