close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Skúste ma naučiť nemyslieť ...

28. prosince 2010 v 13:54 | Jester
... lebo moje myšlienky ma asi čoskoro zabijú.

Vlastne, oni sa snažia zabiť ma už nejaký čas. Nejakých pár týždňov a ja s tým všetkým, rovnako ako sama so sebou nedokážem bojovať. Prečo? Zo strachu, že by som to nezvládla. A tak sa oddávam myšlienkam plným strachu zo všetkého okolo mňa. A inak som celkom okay.

Ak by som mala zhrnúť, čo sa deje poas týchto Vianoc, tak by som asi ani nemala čo zhŕňať. Každodenný stereotyp je celkom zábavný. Pozostáva zo spania doobedu, potom jedla, chlastu, netu a zas spánku. A ešte pomedzi to pozerávam The L Word a snažím sa aspoň pri tom zabudnúť na všetko okolo mňa. Úspešne sa mi to pri tých sympatických dámach darí.

Ak by som mala spomenúť jeden krásny deň týchto "prázdnin" tak to bude asi včerajšok. Vlastne, len jeho časť - večer v meste s Bitch, Shrekom, Chuďom a Dedom, neskôr aj s Kuskou. Bolo mi fajn. Bol pekný pocit po týždni vypadnúť z domu k úplne iným ľuďom. A od Bitch som dostala k narodeninovianociam knihu. Dlouhá trnitá cesta z pekla. Ak vám ani toto skoro nič nepovedalo, tak je to autobiografia Marilyna Mansona, čo je jeden taký dostatočne pošahaný spevák. Vedela som, že je divný, ale nie, že až takto veľmi, tá kniha je tak krásne zvláštna ... .

Trúba je absolútna trúba. Ale jej sny sú zvláštne. A Debil je v pohode. Ale jeho pomenovanie meniť nemienim. A Princezná? Dúfajme, že žije ... aj keď pri aktivite, s akou sa mi za posledných ... pár dní ozýva by som o tom kľudne mohla aj pochybovať. Láska, ak to tu čítaš, tak prepáč, ale fakt. Aj keď si povedala, že na tento blog už nikdy nepôjdeš. Ale náhoda je blbec ... .

Prázdniny a nejaký čas pred nimi mi priniesli ešte niečo. Okrem tých vtipných darčekov od Ježiška. Priniesli mi Snúbenicu, s ktorou mám pocit, že mi je fajn. Čo na tom, že osobne sme sa stretli naposledy pred pol rokom. A preto sa len teším na zajtrajšok. Príde. A potom na štvrtok. Príde Princezná a tiež Sudametu. A pôjdeme na Konflikt. A snáď bude fajn. Aj keď poniektorí (však Shrek?) vyjadrili isté obavy z konštelácie osôb a tak, ale snáď ... sa názory zmenia.

Mám problém. Mám asi dosť veľký problém. Chcem sa naučiť nemyslieť, necítiť a predovšetkým zabúdať. Keby to bolo také jednoduché, no toto sú asi tri z najťžších činností. Už ma to viac akosi nebaví ... prechádzať po prázdnom dome v noci a ľakať sa tieňov, ísť domov z mesta a každú chvíľu sa obzerať, už viac nie ... urobte niečo, prepnite nejaký gombík v mojej hlave do polohy off, nech sa to všetko vypne, celý ten mechanizmus, alebo to aspoň spomaľte, nech si neuvedomujem. Nepáčia sa mi tie noci, keď už v okamihu, keď zavriem oči som zas tam a všetko je to také rovnaké, keď zas cítim ten chlad sálajúci zovšadiaľ okolo. Je to desivé, desivé sú tie hlasy, ktoré neexistujú okrem mojej hlavy už nikde. Napriek tomu ma tie hlasy napádajú každú noc, budím sa so strachom a slzami v očiach. Závidím vám spánok a závidím vám vaše myšlienky, v ktorých nie je strach. To je už o čom, keď sa necítim bezpečne ani vo vlastných myšlienkach?
 


Komentáře

1 Bitch | 29. prosince 2010 v 0:10 | Reagovat

A preto je najvyšší čas, aby čas odpustil a zabudol. /hey, je to od veci, ale mne sa to TAK STRAŠNE páči!/

2 To, čo to tu vlastní | 1. ledna 2011 v 13:28 | Reagovat

hey, pekné to je ... je najvyšší čas, naozaj ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.