Volám sa Radúz. Od včera. Pretože včera Radúz oslavoval meniny. A ja som chcela oslavovať. A tak sa volám Radúz.
A mám skvelú snúbenicu, ktorej darujem muflóna. Bude ho chovať v kúpelni, lebo to je ideálne meisto. A mamut bude v obývačke, lebo toho bude chovať s Elfkou. Ale keď bude mamut v obývačke, tak nebude môcť snúbenica chodiť do obývačky piť pivo. A riešenie? Naučí sa piť pivo v kuchyni.
A teraz kus vážne. Dnes sme boli pri starkej na nejakej akože rodinnej oslave. Bola to akože zábava, mala som 4 poháre vína, inak nuda. A blahoželali mi k narodeninám, dostala som pár drobných a puzzle s obrazom od Victorie Frances. A to sa fakt trafili, tento darček bol priam ideálny pre mňa. A zajtra ide teta do pôrodnice. Asi budem mať novú sesternicu. Alebo bratranca. A bude sa to volať Nina alebo Marek. Viem si predstaviť aj krajšie mená, ale na tom nezáleží. Teším sa z toho.
Včera som urobila jedno dosť podstatné rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré si budem najbližších ... dlho vyčítať. A napriek tomu sa sama seba snažím presvedčiť, že to bolo múdre, že som bola múdra. Áno, celkom dosť si fandím. Ale keď niekto zbožňuje Tarju a môže ísť na jej koncert s tým, že by ho pustili, bude mať lístok a mal by aj kde spať povie napriek tomu všetkému "nie", je to absolútny debil. Som absolútny debil. A tak namiesto Tarje pôjdem s Láskou na koncert HT do Bombury. Aj na Tarju by som šla s Láskou. A bolo by to krásne. Bol by to životný zážitok, ktorý by ma pripravil o život. A život je krásny, preto občas idem sama proti sebe a aj ak niečo zbožňujem, len pre naivnú vidinu krásnej bohovsky vzdialenej ideálnej budúcnosti sa toho vzdám. Ešte aj teraz revem, keď počujem nejakú jej pesničku. Jaj aha, to preto si tie pesničky púšťam od rána dookola?
Mizernú náladu včerajška som utopila v červenom víne a zahalila do cigaretového dymu. Bolo to skvelé riešenie. A ani ráno mi to nepripadalo inak. Ale mala by som niektoré veci obmedziť. Napríklad mizerné nálady.
Môj potkan mi rozhrýzol JustinoBieberovskú mikinu. Smutné.
Skoro mi zomrel rozmarín. Tiež smutné. Ale ešte žije. Našťastie.
Oco dnes zistil, že fajčím. Nie že by to predtým nevedel, ale dnes pociťoval potrebu pohádať sa s polkou rodiny. A tak sa rozhodol, že predtým nič nevedel a teraz to náhodou zistil a tak ... bolo to riadne vtipné. No ok, kus menej. Zvlášť, keď to začal riešiť u starkej pred všetkými. Vie ako potešiť.
Láska mi chýba. Veľmi mi chýba, až začínam zas cítiť to také prázdno a byť unavená zo všetkého. Je tak ďaleko a predsa tak blízko ... Viem, že to tu nečítaš, ale poď ku mne, bez teba cítim len chlad a bojím sa zlých snov.
A už som viac asi nič nechcela.