close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Ľahko depresívne ...

7. prosince 2010 v 21:23 | Jester |  Píšem
Včera chodil Mikuláš. Či vlastne pred včerom. Zvláštne, že zvyčajne zvykne niečo nosiť. Nebola som zvyknutá na to, že ten, čo chodí už niekedy piateho môže občas aj niečo vziať. A potom vám zostáva len objímať malého človiečika, s ktorým ste od jeho narodenia, a nechávať ho vyplakať sa na vašom pleci. Zvláštne, ale slzy takéhoto človeka pre mňa znamenajú horšiu bolesť ako prechádzku záhonom žiletiek. Nie, nie je to zvláštne, je to bežné ... A ja neviem písať úvody článkov.

Piatok bol nudný, dokonca som bola len doma. Večer prišiel Ďuraj, tak sme sa tak ľahšie zvínovali aj s mamou a hrali sme človeče. Mám rada tieto vysoko spoločenské hry. Zvlášť, keď pri nich treba toľko myslieť. Potom bola sobota ráno a mali sme florbal. Prvý zápas sme dosť nečakane vyhrali, druhý sme dosť očakávateľne prehrali. Smutná prvá prehra. No a potom bola nedeľa a mama mala pre mňa hneď pri raňajkách pozitívne správy. Ľudia zomierajú a ja to nezmením. Ani nik. A aj keď sa ma to netýkalo tak priamo, bolo to ... au. Au na druhú. Au na druhú, keď mi plakala sesternica na pleci. A au na entú, keď som videla plakať uja. A dosť z tohto ... .

V škole sa v podstate nič nedeje. Zomrela tam teta hospodárka, takže pondelok sa v škole niesol v ľahko melancholickom duchu. A nemala som tréningy. Nie že by som na ne mohla ísť s mojim narazeným kolenom zo sobotňajšieho večera a cesty domov (za to nemôže alkohol, ale zľadovatelá cesta). Dnešok bol tiež o ničom. A dnes bol ešte aj pohreb. Zvláštne, v Brezne bývajú iné pohreby, ako u nás. Spievajú tam menej morbídne pesničky. Takže ak som čakala na "už ma majú, už ma obkľúčili smrteľné stony úzkosti záhrobia" tak som čakala zbytočne. Tu to bolo nežnejšie. Aspoň kus.

Zistila som, že niektoré slová by človek naozaj nemal hovoriť až tak často, lebo sa z nich stane len otrepaná fráza. A čo je potom z tej otrepanej frázy, keď ju počujete 100x denne? Už chápem, načo je dobré obmedziť niektoré slová a vychutnávať si potom výnimočnosť okamihu. Pretože je zbytočné občas hovoriť, keď to cítite zo všetkého naokolo. A je potom smutné vidieť, ako niekto sa snaží niečo povedať a je z toho len naozaj tá fráza, ktorú vidíte niekde napísanú. Načo je to dobré? Podľa mňa už len absolútna zbytočnosť. A potom to vyzerá tak ako to vyzerá. Nie, nestarám sa do vecí, do ktorých ma nič, len si píšem svoj monológ.

Zabudla som spomenúť - občas je hrozne krásne čo sa dozviete zo statusu na fejsbúku. A hlavne z jeho komentárov. Áno, uznávam, som kto som, ale niekto si možno raz uvedomí, že mi na ňom záleží natolko, že by som nespravila nič a to fakt absolútne. Ale inak ďakujem za prejavenú dôveru. U niektorých ľudí zostanem asi fakt navždy zafixovaná ako to hnusné hovado, čo porieši všetko, čo má krvný obeh a gaméty nesúce len chromozóm X.

Sklamanie je kurva ...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.