A začal december ...

2. prosince 2010 v 15:28 | Jester |  Píšem
A von začala byť zima. Taká kus väčšia ako doteraz. Taká naozajstná. Aj so snehom. Taká, akú mám rada. A predsa mi občas prekáža rovnako veľmi, ako sa z nej inokedy teším. Rovnako ako z tmy.

Vždy som mala rada tú tmu. Skrývala ma už neskôr poobede a nikto nevidel, ako sa tvárim, každému som bola rovnako ukradnutá, ako oni mne. Nikto sa nestaral o to, či mi po tvári stekajú slzy alebo sa usmievam. Bola tu tma, všade okolo mňa. A bola tak neodolateľne príťažlivá. No občas, keď ráno vstanem, mi to príde dosť depresívne, všade je tma, všetko spí a ja musím ísť do školy. Krásny pocit.

Inak sa mám fajn. V škole je to nanič. Ale v škole to dobré asi ani nebolo. Niekedy sme mali klasifikačnú poradu, keďže už nejaký ten štvrťrok je za nami (aj tak mi to pripadalo minimálne ako pol roka) no a mne ešte neprišla upomienka, že prepadám z fyziky. V stredu som mala možnosť to napraviť, keďže sme písali. No napriek tomu mám pocit, že po tejto písomke budem prepadať aj naďalej. Hold, moja hlúposť. Matika je fajn, ale už som ju prestala chápať. Takže mojich 120 % do polroka hravo klesne na 50 a bude to také, ako vždy. A Tá-ktorú-netreba-menovať je aj tak trúba. A už dosť o škole.

Chcem napísať niečo o včerajšku, pretože stál za to. Nie len kvôli tej písomke z fyziky, ale tak celkovo. Cholerička má chrípku, takže so mnou sedí Kikinder (predtým nazývaná Siriuska2) a je to celkom zábavné. Kikinder má vždy niečo jesť a dá sa s ňou rozprávať. Aj cez hodiny. Skvelá zábava. A má dobré ťaháky. No a tak ubehol deň v škole a potom prišlo poobedie doma a čakanie. A čakanie. Takmer nekonečné čakanie. A potom prišiel večer a vytúžené písmenká. A zrazu bol neskorší večer a Princezná pri mne doma. A potom bolo zrazu ráno. A bolo to ťažké ráno, prvotný plán, zaspať v autobuse a zobudiť sa v BB mi Princezná nedovolila, že sa hádam nebudem ulievať zo školy. A tak som šla do školy. Cestou som počkala Shreka a potom už bola škola a nič sa nedialo. Okrem toho, že Šašek sa na všetky živé a neživé veci vo svojom okolí usmieval, priam žiaril. A ľudia nechápali. A mne to nevadilo. Pocit šťastia. Absolútne šťastie ...

Slovo dňa: papuľka. Napríklad: mám sucho v papuľke, spálila som si papuľku a tak podobne. Krásne slovo.

Zas cítiť ten krásny pocit, zas objímať jej telo, bozkávať, dotýkať sa, ... .Vrátiť pár rýchlo ubehnutých hodín, vymeniť ich za tie plné samoty. Už som začínala zabúdať. Už som si myslela, že je to preč. Stačilo pár okamihov, pár krásnych chvíľ a zo mňa bol opäť niekto iný. Ten niekto, kto tu s vami bol celé leto. Niekto taký, kto je šťastím zbláznený. Že je to šťastie len chvíľkové? Varujete ma? Neuveríte, ale uvedomujem si to. Aj keď teraz som zas zasnená, v oblakoch stratená, a je mi tak fajn. Aj predtým mi bolo. A ak to takto stále bude, vidím jasne tú tmavú škvrnu, zvanú aj budúcnosť. Láskou zaslepená? Hey!

Preto ju milujem, preto mám tak rád ...

Pokus o optimistický článok. Podaril sa?

Nie, nepila som. Nie, nič som si nedala. Triezva ... celý čas. Aj keď to miestami inak vyzeralo.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.