Prosinec 2010

Skúste ma naučiť nemyslieť ...

28. prosince 2010 v 13:54 | Jester
... lebo moje myšlienky ma asi čoskoro zabijú.

Vianoce hodné depresie ...

25. prosince 2010 v 17:48 | Jester |  Píšem
... ani sme nič iné nečakali. A možno práve preto ma to, že som do tej depresie nakoniec neupadla, tak prekvapilo. Áno, za veľa môže Ypsi a za ešte viac alkohol. Ale bolo miestami naozaj pekne, aj keď okamihy, kedy som stála na okraji tej hlbokej priepasti zvanej depresia nechýbali a ani sa nestratili. A dnes je krásny deň!

Celkom inak

23. prosince 2010 v 13:31 | Jester |  Píšem
A: poznám ju?
B: skôr asi nie, priezvisko má XY
A: jaj to myslíš tú lesbu, čo chodí do Bombury?
B: nie, to je jej sesternica

21.12.

21. prosince 2010 v 22:53 | Jester |  Píšem
Jeeej, tak to o dva roky by už konečne mohol byť aj ten smiešny koniec sveta. Aby som sa začala tešiť a ospravedlňovať sa všetkým, ktorým som dojebala život, lebo inak to nestihnem. Alebo si začať užívať ešte viac ako veľmi a kašlať na všetko okolo a aj to, ako tým ostatným svojim konaním ublížim. Veď o dva roky aj tak možno zomrieme. Alebo si budem fungovať aj ďalej tak, ako teraz.

Zavri oči, svet sa točí ďalej ...

19. prosince 2010 v 13:27 | Jester
A aj sa bude točiť, napriek tomu, že nie vždy je všetko také ideálne, ako by sme si želali. Aj to je len preto, že človek nedokáže byť spokojný s tým, čo má. Ale obča sa s tým, čo máme proste spokojní byť nedá.

A zas ...

16. prosince 2010 v 19:30 | Jester |  Píšem
... sem idem písať nejaké hlúposti, pretože sa potrebujem s mojim vtipným životom občas podeliť s niektorými ľuďmi môjmu srdcu blízkymi. Nie že by som nenašla súkromnejšie meisto, ako je internet, ale občas je fajn po nejakom čase si prečítať nejaký ten článok a pripomenúť si to všetko, všetky tie pocity a tak.

Rozprávkovo

11. prosince 2010 v 23:18 | Jester |  Píšem
Volám sa Radúz. Od včera. Pretože včera Radúz oslavoval meniny. A ja som chcela oslavovať. A tak sa volám Radúz.

December pokračuje ...

9. prosince 2010 v 20:07 | Jester |  Píšem
Citrón je úplne ideálne meno pre zajaca. Úplne najlepšie. A nechápem, prečo sa tak nevolajú všetky zajace.

Ľahko depresívne ...

7. prosince 2010 v 21:23 | Jester |  Píšem
Včera chodil Mikuláš. Či vlastne pred včerom. Zvláštne, že zvyčajne zvykne niečo nosiť. Nebola som zvyknutá na to, že ten, čo chodí už niekedy piateho môže občas aj niečo vziať. A potom vám zostáva len objímať malého človiečika, s ktorým ste od jeho narodenia, a nechávať ho vyplakať sa na vašom pleci. Zvláštne, ale slzy takéhoto človeka pre mňa znamenajú horšiu bolesť ako prechádzku záhonom žiletiek. Nie, nie je to zvláštne, je to bežné ... A ja neviem písať úvody článkov.

A začal december ...

2. prosince 2010 v 15:28 | Jester |  Píšem
A von začala byť zima. Taká kus väčšia ako doteraz. Taká naozajstná. Aj so snehom. Taká, akú mám rada. A predsa mi občas prekáža rovnako veľmi, ako sa z nej inokedy teším. Rovnako ako z tmy.