"Tabletku po mám jesť pred jedlom, alebo radšej po jedle?"

22. listopadu 2010 v 15:14 | Jester |  Píšem
Na niektorých ľuďoch sa asi fakt nikdy neprestanem smiať. Aspoň potom celý čas nemyslím, aký je tento svet skurvene odporný. A inak sa mám celkom dobre a tma a prázdno včerajška síce nie sú preč, ale aspoň to nie je také extrémne. Teším sa aspoň z toho, aspoň nejaký krok k lepšiemu. Aj tak si všetko vyčítam práve ja ...

Potrebujem už byť s Princeznou, aspoň na chvíľu zavrieť oči a nemyslieť na nič iné, len na to, že je vedľa mňa. Je tam a bude tam, aj keď tie oči opäť otvorím, stále tam bude, nerozplynie sa ako väčšina tých smiešnych snov, ktoré prežívam noc čo noc, strácam sa v nich, som ich súčasťou a nechcem sa prebudiť. Občas nikdy viac, chcem zostať žiť v nich, tam, kde je všetko ideálne a perfektné, tam, kde mi je fakt fajn, prosím, nebuďte ma viac, neoberajte ma o moje šťastie, zavrite za sebou dvere na mojich snoch a nevpuste tam viac nikoho, nikoho, koho nechcem, dovoľte mi myslieť si, že je ten svet taký ideálny, ako je v tých snoch. Aspoň na chvíľu ... Dajte aj mne chvíľu lásky.

Včera ma Trúba vystrašila. A vystrašila ma velmi. Až dnes som si asi uvedomila, aké to bolo hlúpe, zvlášť potom, čo mi Princezná povedala, že keby mala Trúba zomrieť vždy, keď hovorí o tom, že to chce, tak má tých smrtí za sebou pravdepodobne viac, ako je priemerná úmrtnosť na Slovensku. Získavala si Trúba len pozornosť? Možno ... len škoda, že ja to všetko neriem akosi inak, pretože aj ONA možno chcela len strhnúť pozornosť na seba, aby si ľudia okolo uvedomili, že sa niečo deje. A každý ju ignoroval, až proste odišla. A takto možno odíde aj Trúba. A ja s tým nedokážem nič spraviť, len sa s ňou rozprávať a neurobiť rovnakú chybu, ako predtým. Aj keď teraz je to vlastne úplne iné ako predtým, svojim spôsobom je to úplne rovnaké. Nechcem to zažiť zas ... .

Dnešok v škole nestál za veľa.Predsa len, bol to deň v škole, tým to bude. Prváčku2 som sa tvárila, že som nevidela, Prváčku som aj videla, ale ignorovala ju takmer a inak tam nebolo nič, čo by ešte stálo za zmienku. Okrem toho, že sme písali z dejepisu a vzhľadom na to, že som učebnicu ešte neotvorila a zošit založený síce mám, ale mala som ho dnes v škole prvý krát, som to napísala pomerne dobre. Síce, možno je to len môj mylný pocit, ale vedela som pomerne dosť. Ale keď som počula znenie prvej otázky, tak som ani nevedela ako sa to píše. To je pocit. No a potom semináre, nenormálne vtipné. Nie kvôli tomu škriatkovi, čo nás učí, ale vďaka Bebu. Smejem sa jej, veľmi sa jej smejem. Ako skoro vždy, keď rozpráva o svojich zážitkoch plných rôznych typov súlože so svojim chlapom. Dobre sa na tom smeje. A teraz sedím v zbožňovanej Bomburke a čakám na tréning a myslím na to, aké by to bolo keby ... Lenže také to asi nebude.

Asi sa teším na tréning, aspoň chvíľu myšlienky úplne inde. A potom ďalší tréning, aj keď to myšlienky tak úplne inde už asi nebudú. Ale, teším sa. Ale nie tak veľmi, ako na niektorý deň cez týždeň. Ani ako na víkend. Keby už bol ...

CHodí sem vlastne ešte niekto?
 


Komentáře

1 Bitch | 22. listopadu 2010 v 19:21 | Reagovat

chodí sem ešte niekto.. len niekedy je ťažké komentovať to, čo píšeš... :-/

2 Jester | 23. listopadu 2010 v 5:04 | Reagovat

to zas je až také zlé? asi by som sa mala zamyslieť ...

3 Bitch | 23. listopadu 2010 v 18:18 | Reagovat

nie.. nie je to zlé.. len ťažkokomentovateľné...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.