A vlastne, až také prekvapivé to nie je, čakalo sa to už dávnejšie, ja som neverila, že dokážem odísť, vy ste neverili, že skončím. A niektorí ste dúfali, že to neurobím. Nespravila som. A tak teraz zas píšem tento nezmyselný článok, aby som sa s vami podelila o trochu mojej tmy a prázdna ... ja viem, že sa tešíte.
Už som si hovorila, že sem viac nenapíšem. Nie, keď viem, že človek, ktorého chcem pustiť do mojej hlavy, to tu nečíta. Mohlo by jej to ublížiť. Aj tak ďalej budem písať, ako keby to tu čítala a nenapíšem také veci, akože Debil je s Trúbou a podobne. A tak ...
Dva týždne som nepísala. Prekvapuje ma to. A ešte viac ma prekvapuje, že mi to nechýbalo. Až dnes, keď sedím len tak sama v izbe, na kolenách mi krásne spinká potkan, púšťam si depresívne pesničky a doliehajú ku mne hlasy hádajúcich sa rodičov, cítim potrebu niečo napísať. Podeliť sa s vami o trochu môjho žalostne smiešneho života. A o moje vtipné problémy.
Ako každý rok, tak aj teraz, konal sa v meste jarmok. Ktorý som chcela ignorovať. Nepodarilo sa. A tak som sa ocitla v meste s Prváčkou, do čoho zavolala Prváčka2, tak som teda bola s nimi oboma. Čo bolo dosť vtipné. Potom som do toho všetkého stretla Fanny s Depresívnou a potom mi zavolala Ypsi, či ju prídem čakať na stanicu. Krásna konštelácia osôb, aj tak som ich opustila kvôli jednej. No a inak sa nedialo nič. No a tak som slušne prišla domov. Potom bola sobota a mali sme zápas, hrali sme proti blonďatému kktovi a Homofóbkinmu frajerovi a tak. Krásny zápas a keď som videla, ako obaja zúria, že prehrali, tešila som sa ešte viac. A potom som mala ísť s Princeznou na Harryho Pottera, čo samozrejme nevydalo, to bude tým, ako som sa veľmi tešila. A tak som šla na Harryho Pottera s kamarátom. Nebola zábava, ale tvárme sa, že bola.
Napísala som nepekný status minule. Napísala som ho preto, že to tak je. Napísala som ho, aby si aj niekto iný mohol všimnúť, že mi je zo mňa odporne, aj keď sa tvárim, že svet je krásny. Je. Až príliš a preto mi je tak, ako mi je. Lebo nemôže byť rovnako krásny pre všetkých. Lebo ak si ho raz niekto spraví krásnym, môže tým obrať o tú krásu niekoho iného. A presne toto robia všetci okolo, mám pocit. Aj keď hľadať krásu vo fľaši alkoholu nie je ktovieaké riešenie. Chcem sa odsťahovať na opustený ostrov. ďaleko od ľudí, ďaleko od všetkých. Len ja a môj potkan.
V škole je odporne. No, až tak nie, občas sú okamihy, ktoré sú pekné, ale inak je tam odporne. Ale musím napísať čo sa dialo na matike, chcem si to uchovať v pamäti, stál ten okamih za to. Vypočítala som príklad, prvá z triedy. Keďže moja kalkulačka je nezvestná, počítala som na mobile, takže som zaokrúhľovala a namiesto pí som dávala len 3,14. Keďže som to vypočítala prvá, matikárka chcela, aby som to išla napísať na tabuľu, tak som išla. Výsledok bol 28,34. Keď som si sadla, tá-ktorú-netreba-menovať povedala že: ale presný výsledok má byť 29,28.
Matikárka: Hey, ale jester to zaokrúhľovala, taká odchýlka môže byť.
Tá-ktorú-netreba-menovať: ale presný výsledok má byť 29,28.
Bebu: áno, Tá-ktorú-netreba-menovať, máš pravdu. A začala tlieskať. A spolu s ňou aj polka triedy. TO je až také ťažké vidieť, že aspoň raz za čas sa niečo podarí aj mne? Musí to byť smutné pre ňu ... .
Asi nevládzem. Vôbec. A preto sa najviac skoro teším na nadchádzajúci víkend. Na sobotu, kedy krásne hneďpo zápase sa stratím niekde v Martine pri Káč a bude mi skvelo. Aspoň na nejaký ten čas. A ešte sa teším, že možno Princezná príde za mnou. Cez týždeň možno. A možno mi bude fajn. A možno potom už nikdy nie tak. Ok, nechcem to takto písať.
Je mi zo mňa odporne. Ale to som už spomínala ...
Láska v počiatočnom štádiu prvých mesiacov má na ľudský organizmus rovnaký vplyv ako drogy, ako napríklad heroín alebo tak. Na základe tohto tvrdenia si dovoľujem usudzovať, že drogy človeku škodia menej.
Mám dobrú správu pre zvyšok sveta: nemám leukémiu. A mám aj zlú správu: aj tak nevedia, čo mi je. Ale že vraj to bude niečo psychologického rázu. Skvelé.
Ani cigarety nemám ....