Debilné sviatky ...

2. listopadu 2010 v 17:30 | Jester |  Píšem
Vlastne, skoro úplne najdebilnejšie. Konkurujú im už len Vianoce a Veľká noc, pretože jej prvenstvo neohrozí nič. Ani to, čo bolo práve teraz. 

Ale musím uznať, že napriek debilnosti prebehli celkom dobre. Možno to bude tým, že v sobotu nad ránom prišla teta z talianska dom, takže sa začal maratón alkoholických akcií na týždeň. Maratón, ktorého účasti som sa ja sama vzdala a rozhodla sa odolávať. Do včerajšieho večera. Ale nie o tom som chcela. Sobota prebiehala celkom pekne, okrem toho, že mi bolo mizerne. Pravdepodobne z jedla. A potom mi už bolo fajn a potom mi zrazu Sudametu napíše, že moja láska (vlastne možno asi ex) je v nemocnici. Nedokážem opísať strach, ktorý začal ovládať moje telo a tak mi nemôžete vyčítať, že som sa správala ako idiot. Ale zas ani to nie je žiadna novinka. Večer som bola von v meste s Luckou, čo bol celkom príjemný zážitok a ja mám klobúk. Do piatku. Prípadne soboty. Alebo už niektorého dňa. Ale bolo mi fajn. Lucka mi rozumela, Lucka ma chápala. Lucka nedala *lajk* na môj zmenený stav na "nezadaná" na smiešnom fejsbúku. Lucka je fajn. No a potom bola nedeľa a mňa moja láska (vlastne možno asi ex) zavolala, či nepôjdem za ňou do nemocnice do Martina. Išla som. Martin má hrozne jebnutú infraštruktúru. Prečo nadávam? A prečo sa obrázky, čo vám vypľuje google maps nepodobajú reálnemu prostrediu, ako bolo v tom smiešnom meste? Ok, až tak dlho som neblúdila, len sa tvárim. No a asi mi bolo aj fajn. Klamem, až tak fajn mi nebolo, mala som hrozné výčitky. Som hlúpa? Hey som ... . No a potom som išla domov a potom sme boli s Ypsi pri nás a vodničkovali. A to bolo asi všetko významné, čo sa dialo. Áno, malo pre mňa zmysel stráviť takmer 6 hodín cestovaním kvôli 2 hodinám sedenia na nemocničnej posteli a pozerania sa na "ružového emáčika". No a potom bol pondelok a my sme šli na hroby. My ako my, také rôzne časti rodiny. Ale humornosť pálenia sviečok je nad všetky humornosti, čo sa okolo mňa dejú. Možno za to môžu nasledovné rozhovory:
Andrej: A to je kto na tom kríži?
Jester: To je Ježiško.
Andrej: a on tam čo robí?
Jester: on je tam pribitý.
Andrej: a to prečo?
Jester: to sa budeš učiť na náboženstve.
Andrej: a to on je ako naozajstný?
Jester: Jasné, veď predvčerom ešte dýchal.
...
Andrej - kope do hrobu.
Iris: Andrej, toto nerob, lebo starký sa bude báť, keď mu tam takto klopeš.
...
Thomas: Mami a kde je starký?
Teta: Starký je v nebíčku.
Thomas: to akože tam hore na obláčiku? To ako lietadlo a potom odtiaľ spadne a bude pokazený a potom bude mŕtvy? 
... 
Andrej: Mami, to my tu čo robíme?
Mama: zapaľujeme sviečky.
Andrej: to sme akože na Halloweenskej party?
...
A tak podobne ... No a potom sme išli ku krstnej a krstná mala dobré víno a potom som dnes poobede prišla domov. 

Napriek humornosti týchto sviatkov na mňa padá nejaká tá známa melancholická nálada. Možno to bolo tou návštevou cintorína a návštevou Jej. Zas tam bezmocne stáť, pozerať na to miesto, kde sa pred 7. mesiacmi stratilo jej drobné telo v zdobenej truhle obloženej kyticami. Zas sa vracať k okamihom a zamýšľať sa nad hlúpym prečo. Zas plakať od zúfalstva, až tak, že sa neviete nadýchnuť. Zas túžiť po všetkých tých okamihoch, tých ktoré boli a tých, ktoré nestihli prísť. Zas k nej hovoriť bez toho, aby mi odpovedala. Zas ... áno, zas na mňa padá tá ľahká depresia. Ak depresia môže byť ľahká. Stratila som Ju a stratila som zas. Strácam stále. Už nechcem stratiť. Zmeňte ma, lebo toto nebudem ja.

Viete, aký má následok, že zmeníte na fejsbúku svoj stav na "nezadaná"? že zrazu vám niekto na nástenku napíše ľúbim ťa, do komentov dáva niekto iný srdiečka alebo smajlíky tie smiešne s hviezdičkou a tak ďalej. Keby to bol jeden človek, tak je to úplne krásne. Ale keď sú to niekoľkí rôzni, ktorí vám píšu častejšie ako často, prezváňajú (bol hlúpy nápad dať na fb do info svoje číslo) a podobne, je to už kus moc. Rozoberám tu moje budúce možné vzťahy. Už by som mala byť bohovsky cool.

A aj by stačilo už pomaly, idem sa venovať niečomu, ako je vzdelávacia činnosť. Alebo sa idem radšej biť von palicou, ktorou sa snažím točiť. VIdeli ste tú krásnu tmu, ktorá začína byť tak krásne tmavá už o 17:00? Proste krásne ... 
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.