No tieto dni ...

13. října 2010 v 17:32 | Jester |  Píšem
... sú čím ďalej, tým horšie ...

V preklade? "sme v piči" ... ale nie, len si vymýšľam. A vlastne som o tom ani nechcela hovoriť, nemalo by to zmysel, aj tak tu už pravdepodobne nikoho nezaujíma môj život plný ženských, bezhlavého riešenia, chlasu, a tak ďalej. Nie, taký nebol doteraz, nebol dôvod na to, aby takým bol. Ale čo nebolo, môže byť. Ok, tak nejdem stvárať to, čo predtým, Shrečku, nemusíš sa báť. No, nie ani k tomuto som sa chcela dostať. Neviem, či sa to tu ešte niekedy chce čítať, preto neviem, či má význam pokračovať v šírení mojich nezmyslov internetom. A tým som chcela povedať, že tento blog asi ďalej nemá zmysel. Nie že by ho niekedy predtým mal. Takže, asi končím, toto je asi posledný článok čo píšem. Klamem, neverte mi, o pár dní napíšem ďalší. Ale tak aspoň takto ...

Udalosti uplynulých dní by bolo zaznamenať nejak, pretože fakt majú zmysel. Možno preto mi ten zmysel tak vytrvalo uniká. V pondelok boli v BA Korpiklaani, čo ma veľmi mrzí, keďže ja by som tam nemohla byť a ani som nebola. Človek by si nemal sám ubližovať, pretože vždy sa nájde niekto, kto to urobí aj zaňho. A tak som tam radšej nešla. Nie že by nebolo s kým, alebo tak ... Ok, toto nemala byť výčitka. Ani nič podobné. 

A inak sa nedeje nič. Veľa ľuďom sa vo vzťahu nepáči, minimálne o 5 viem, čo toto za obdobie? Aspoň že takí dvaja v mojom okolí nevymýšľajú a ani nič podobné. A ani by nemuseli začať vymýšľať, to by už príliš bolo. 

Nenávidím svoju školu. Neznášam to tam. Nevydržím ... či o tom som už písala?

Zúfalo túžim po zajtrajšku, rovnako ako zúfalo sa toho zajtrajška aj bojím. Nie, bojím sa viac. Nie, viac chcem. Hey, chcem viac, ako sa bojím. A potom Princezná odíde ... z môjho náručia, z môjho života ... Láska, ľúbim ťa.

Neviem prečo (aj keď viem) ale zas prichádza jeden z tých okamihov, kedy si uvedomujem, aká som happy, že mám okolo seba niekoho, komu sa dá povedať "priatelia". Naozaj. Niekde som čítala, že človek má len takých priateľov, akých si zaslúži. V tomto prípade neviem, čím som si ich zaslúžila ja, ale naozaj, ďakujem, nespočetne veľa krát. Ja nedokážem zostať tak úplne sama, ďakujem, že ste. Hey, vy ste to, čo to tu čítate.

Humor na záver:
all: Povedz vtip
Ja: môj život
all:hahahahahahha
 


Komentáře

1 Bitch | 13. října 2010 v 20:11 | Reagovat

ja neviem, čo k tomu.. len, že som pri tebe.. Stále, okey?

2 princezná | 14. října 2010 v 15:52 | Reagovat

Zlatko prepáč... vieš že ťa lubim... napriek všetkému... mrzí ma to

3 Jester | 15. října 2010 v 15:06 | Reagovat

[1]: ďakujem ... a mám za čo ďakovať :)

[2]: áno, viem to ... napriek tomu všetkému ... a nemá ťa asi až tak čo mrzieť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.