Ako keď sa pozeráte smrti do očí ...
Depresívny víkend. Hlavne včerajšok. Okamihy, keď si človek uvedomí, ako je smrť blízko a čo so sebou potom robí. Okamihy, keď sa človeku otvoria oči. Potom už len túžba vrátiť všetky tie okamihy späť, zmeniť svoje rozhodnutia alebo všetko vynahradiť za ten krátky zostávajúci čas. A obe možnosti sú také nereálne ...
Už dnes sa to možno konečne zmení. Ypsi odišla. Chýba mi. Bitch a Shrek sa práve asi vracajú domov. Chýbajú mi. Princezná je doma a potom zas na intráku. Chýba mi najviac. Nejaká časť mňa sa stratila tiež. A ani som to nepostrehla.
Aspoň piatkový večer bol pekný, s Maťkom na pive, krásny rozhovor, krásne 3 hodiny s človekom, s ktorým mám pocit, že si skoro absolútne rozumiem. Maťko je asi nový dobrý kamarát. A naozaj sa s ním dá rozprávať. No a tak ako sme boli von, zjavili sme sa v uličke, kde bola partia Wolfovcov a s nimi aj Frajer. Bez Hyperaktívnej. Prekvapivé. Možno že s ňou by von radšej nešiel, to by nemohol piť. Chudák ... . V piatok bol aj koncert v Bombure, na ktorý sa mi nechcelo ísť. Možno preto, že som mala dosť bomburáckych zazeračiek. To preto som tam šla na koncert v sobotu. Tí ľudia tam sú smiešni.
Chce sa mi čítať Pána prsteňov. Škoda, že práve čítam ďalšie dve knihy. A ešte väčšia škoda, že mi treba písať seminárku z bioly. Možno práve preto píšem teraz tento nezmyselný článok.
Bolo tu toho napísané aj o niečo dosť viac, ale tento vtipný blogovací systém spôsobil, že sa to z nezistených príčin zmazalo a mne sa to nechce ďalej písať. Ale tak aspoň kus ...
Sobota bola. Volala mi Miša, že sú s GaBikou v meste, či sa nechcem pridať. Nechcela som. Možno preto som sa 10 min pred odchodom vlaku rozhodla, že predsa len idem. Aj s Fešákom ma čakali pred Bomburou a už mali v sebe nejakú tú vodku, čo som im závidela, Veľmi závidela. Potom sme počkali na Fešákovho kamaráta a išli sme dnu, tam bola nuda, kým nezačali hrať. Bola tam aj Zubatá, ktorá sa mi nepozdravila. Aj Senior, ktorý sa mi pozdravil. Aj ostatní niekdajší kamaráti, pri ktorých som ale nemala našťastie príležitosť zistiť, či sa mi budú chcieť pozdraviť. Vtipné. A aj koncert to bol asi celkom dobrý. Asi.
Nebaví ma to tu, vraciam sa do postele.
A ešte že chýba ...