close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nervozita

1. října 2010 v 18:31 | Jester |  Píšem
Chlad, zima, stres, strach, zhoršená imunita, depresívnosť ... to z toho mám na ústach kútiky?

Tento týždeň nestál za veľa. On vlastne nestál za nič, ak nerátame návštevu divadla vo Zvolene v stredu, na ktorom som rozumela aj tak len slovám ako "fuck" a "idiot" a "yes" a "hi". Ale inak to bolo celkom fajn. A najviac fajn na tom bolo stretnutie sa s Dokonalým a pohľady mojich skvelých kamarátok. Dokonalý zožal úspech jednoznačne a užíval si pozornosť. A ja samozrejme tiež. No a to by bolo asi tak všetko zo zaujímavosti stredy. No a ešte to, že nepôjdem na Korpiklaanov a Eluveitie, aj keď som veľmi chcela, ale tak čo už. Keďže Ypsi pravdepodobne nepôjde a Princezná očividne tiež nie. Však ešte hádam prídu na Slovensko. A tak si to aspoň vynahradím 22. na Horkýže a HT. A idem tam, aj keby som mala sama ísť! Aj keď aj tak stále silno verím, že Princezná pôjde so mnou. No a potom ešte ďalších 20 ľudí samozrejme, ale tí mi budú ukradnutí, ja tam chcem hlavne jedného...

Utorok bol debilný. Viete čo znamená pojem debilný deň? Že je celý úplne nahovno. Najskôr som na prvej hodine zaspala počas veľmi zaujímavého výkladu KuKa o právnom systéme našej republiky, potom som na fyzike počúvala, ako ani tento rok to so mnou nevyzerá dobre, lebo určite sa ani tento rok nebudem učiť, aspoň biola bola zábavná. A na matike berieme kocky. To je riadne vtipné. Doteraz som si myslela, že nenávidím trojuholníky a zrazu jeeebs a kocky. Nie, táto veta mala len čisto matematický charakter, nehľadajte v tom viac. No a potom prišla najkrajšia hodina, takže chémia. Tučná vošla do triedy, ja s Máriom sme sa odslúchatkovali a ďalej sa tvárili, že si čítame učivo v zošite. A potom na nás nepekne zaškúlila, pokrútila svojou veľkou hubou a povedala: "Vy dvaja odpovedať." Neverila som vlastným ušiam, ale naozaj, išli sme odpovedať. Mário to vytiahol na 3- a u mňa to radšej zaokrúhlia na 4. A Tá-ktorú-netreba-menovať sa z toho očividne tešila, hlavne keď mohla moju nevedomosť dopĺňať, lebo po neúspechu na predchádzajúcej hodine sa náhodou učila. Myslím, že pomenovanie Tá-ktorú-netreba-menovať je dosť dlhé a výstižnejšie by bolo Hyperaktívna. Tak odteraz tak. NO a najkrajšia bola otázka na záver:
Viete prečo ste išli odpovedať?
my: nie
ona: vie niekto prečo išli odpovedať?
hyperaktívna: (odpovedala na poslednú otázku, ktorú som ja nevedela zodpovedať, keď ma skúšala a ešte si neuvedomila, že téma sa dvakrát zmenila) lebo potom by uhlík musel mať 5 väzieb.
Áno, presne, píčo a práve preto som ja dostala štvorku. Nakoniec sme sa dozvedeli, že sme išli odpovedať preto, lebo sme sedeli v tretej lavici, pričom vo vedľajšom rade bola voľná aj prvá. Vtipné. Vždy sa nájde dôvod na skúšanie.
Potom prišiel konečne tréning, na ktorý som sa nenormálne tešila. Nebolo sa načo. Uistila som sa akurát tak v tom, že debili zostali debilmi a Veverica hrá dobre. A áno, vadí mi to veľmi. Možno preto prvé, čo som urobila, keď som prišla domov bola smska princeznej, či mi nezavolá a tak chúďa musela polhodinu počúvať môj smiešny výlev o tom, ako mi je z toho blbo. Som hrozné decko.

Aj štvrtok bol debilný. Až na to, že sme mali zas hodinu s Tučnou. A aby nám nebolo málo, tak rovno dve, keďže Veľavlasá, ktorá nás učí biolu chýbala. A tak sa Tučná rozhodla, že na prvej hodine bude skúšať a na druhej si budeme písať poznámky. Takže momentálny priemer známok z chémie u nás v triede bude asi okolo 3,5, štvrtok to zlepšil. A potom sa nedialo už nič.

Dnes sa tiež skoro nič nedialo, len sme mali biolu, konečne. A Veľavlasá nám nezabudla povedať, že budúci týždeň od nás očakáva seminárky. Skvelé, to aby som začala. A na slovenčine sme preberali Pygmalion a keďže nám o tom hovoril Ajnštajn, mala som z toho ešte menej ako v stredu v divadle. To divadlo totiž to bolo práve Pygmalion. Skvelé. Čítať to nebudem. No a potom sme mali anglinu, ktorú som strávila na fejsbúku a Triedna nám povedala, že vojnová sekera medzi gymplom a hotelkou je zas vykopaná. Aj keď neviem, že kedy sa zakopala, pretože ten okamih som ešte nepostrehla. A to všetko len preto, že Oli keď šiel včera s Chudým, Máriom a Hokejistom na obed povedal výraz: "tak za toto ju idem ešte dojebať." a náhodou za ním kráčala alkoholická zástupkyňa z hotelky a už z toho urobila škandál, pretože gymnazista sa neslušne vyjadruje na verejnosti pred budovou hotelovej akadémie a tým by mohol poburovať širokú verejnosť. Aj ona je očividne piča, pretože len hotelácka vrchnosť to berie vážne, naši sa na tom dobre bavia. A ja tiež. Možno preto o tom vie už polka mesta. Skvelé. 
Keďže sme už o 12. išli pekne domov, rozhodla som sa, že by bolo vhodné navštíviť cintorín. Keďže včera už bolo toho pol roka ... A tak, Vierka sa má fajn, aj keď drevený kríž už prejavuje známky poškodenia nepriaznivým počasím a písmenká už nie sú tak trblietavo zlaté, ako boli predtým. Ale plače sa tam stále rovnako ľahko. Až tak ľahko, že sa to nedá zastaviť. Chýba mi, neuveriteľne mi chýba. A chcela by som jej predstaviť raz moju lásku, mala by vedieť, s kým som, mala by vedieť, kto na mňa dáva pozor. Aby sa nemusela báť, že to so mnou nebude v pohode.

A to by bolo asi všetko.

No a ešte že sa zvyknem tešiť, keď ma niekto ignoruje.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.