Mám vlasy ako plyšový ježko srsť

17. října 2010 v 15:51 | Jester |  Píšem
Áno, vždy som mala taký dobrý talent vymýšľať si výstižné názvy článkov. Aj poviedok, aj rozprávok, či básničiek, proste všetkého. Vždy mi to išlo. Možno preto sa jedna volá "Prepáč, že ťa milujem" a druhá "Môžem čakať navždy". A neviem, prečo píšem práve o tomto, vlastne ja vôbec neviem, prečo píšem tento článok.

Možno preto, že som sa chcela učiť. Ale chcela by som sa ešte vyjadriť k udalostiam piatka a víkendu. Piatok celkovo bol fajn, s Bitch a Shrekom sme boli v meste, kde sme stretli Bebku s Punkáčom, ktorí boli práve rozchodovo naladení. To naozaj už všetkým ľuďom preskočilo? No, poznám dvoch, ktorým nie. Volala som s Ypsi, ktorá ma pochválila, že som hlúpa a prezradila mi, že ma pozná príliš dobre na to, aby verila, že to dokážem. Nie nedokážem :). Prečo s tým úsmevom? Ani ja sama neviem. No a tak sme boli v meste ešte aj s ďalšími štvrtáčkami a asi bolo fajn. Okrem toho, že klub depresívnych sedel pri vedľajšom stole a všetci boli prekvapení, že som ich neprišla ani pozdraviť. Ja som bola prekvapená, že vôbec ešte dúfali, že by som si k nim sadnúť išla. Nuž ... 

Čítam Pána Prsteňov. Je to riadne skvelá kniha, asi som našla nového autora, ktorého literatúra ma napĺňa. Áno, milujem rozprávky, ale rozprávky ako Pán Prsteňov sú už rozprávky s veľkým R.

Našla som si novú kamarátku. Volá sa Decko, je z BA a je jebnutá. Ale rozumieme si. Píše sa s ňou celkom zábavne, možno preto jej verím asi 10% z toho, čo mi hovorí. A neviem, prečo tu o nej hovorím, keď som o nej hovoriť nechcela. Ale tak, zaujímavý človek. Všetci ľudia so zmýšľaním ako ona sú pre mňa dostatočne zaujímaví. Taký pohľad na svet, ako má ona ... aj tak ju budem asi stále volať Decko.

Princezná sa má dobre. A asi sa niečo deje. A nedeje sa to len asi. Len ja žiaľ momentálne nie som veľmi schopná myslieť na niečo iné, ako na to, že ráno vstanem a poviem si, že by som mala ísť behať. A možno preto nikdy nejdem. Donúťte ma, lebo ten štvrtok ma zabije. Nie, klamem, nezabije, zabije ma ak prehrám. Aspoň v niečom chcem vyhrať. Áno, aj mne by bolo vtipne, keby som čítala ako niekto na svojom blogu rozoberá strach z prehry 2 týždne pred tým. 

Nemám rada hlúpe sny. Najskôr sa mi jednu noc sníva, že sa mi zlom hokejka a druhú noc, že človek, ktorého ľúbim odíde. Odíde presne tak, ako odišla Ona. A potom ma ani veľmi neprekvapuje, že noci nespím, ale plačem. A plačem ešte aj poobede, keď si na to spomeniem. Akokoľvek stratiť, ale nie takto, to by bolo niečo, čo by ma už naozaj zabilo.

Tit: "Jester, poznáš nejakú Mišku Devečkovú?"
Jester: "hey, poznám"
Tit: "ok, tak som potvrdila žiadosť o priateľstvo."
A tak, už len čakám, kedy sa Trúba objaví na nete a ja budem čítať výlev za výlevom. Bude to vtipné. Ona je celá vtipná. A neprekvapila ma žiadnym pesimistickým statusom, ako jej niekto ničí život a podobne. A neviem prečo mi je vtipne z človeka, ktorému sa stalo presne to isté, čo mne. Možno preto, že ja sa radšej budem smiať na jebnutosti ľudí ako plakať nad svojím straaaaaaašne ťažkým a smutným životom. Dojímavé.

V piatok som šla domov autobusom s Alžbetou. Aj to bolo dosť vtipné, zvlášť, keď mi začala hovoriť, ako to, čo sa deje v škole so mnou, si spôsobujem ja sama a mala by som to zmeniť, lebo ona vie, že ja tam neviem vydržať, ale neviem tam vydržať preto, že si to takto nahováram a s nikým sa poriadne nerozprávam a tak.  Tak som jej povedala, že nemá význam rozprávať sa s ľuďmi, pre ktorých som "buzerantské decko" a oni sa na tom dosť dobre zabávajú. Áno, vždy som túžila po takých kamarátoch. Aach, milujem vás, milujem vás :)

Včera som bola pri starkej, ktorá sa rozčuľovala, že jej dcéra je sprostá podrazáčka a tak. Ok, nepovedala to takto priamo, ale myslela to tak. Pretože mám skvelú tetu, ktorá je schopná starať sa aj do toho, že mám na mikine Mansona a mám ho rada a na zápästie si píšem I <3 my Bloody Dream. Ok, to zápästie ešte nevidela, ale keď ho uvidí, zas budem mať o čom počúvať. Normálne som sa zamýšľala, či jej nezverejním nástenku na FB, aby mi mohla povedať pred celou rodinou, že som nechutná a ona by to netolerovala. To by bolo aké pekné verejné priznanie sa. No a táto skvelá teta sa o starkej pred jej sesternicou vyjadrila v zmysle, že jej nikdy v ničom nepomohla a podstatne radšej má jej sestru a radšej mala aj svokru a podobné hlúposti. No nečakala, že táto starkina sesternica hneď zdvihne telefón a zavolá starkej, aby jej to povedala. Čakala som, že starká dostane infarkt. Nedostala. Nech žijú krásne rodinné vzťahy.

Mám na stole žuvačkový tabak. A mám chuť na vodnicu. Veľmi veľkú chuť na ňu mám. A viem, že ju určite budem mať napríklad už o dva týždne vo štvrtok, keď sa akosi záhadne zjavím v Trnave. Asi sa začínam tešiť. Asi nie len kvôli tej vodnici.

Otázka na záver: Keď niekto niekoho miluje, dokáže mu ublížiť vedome alebo nevedome? Očakávam Komentáre ... 
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.