close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Je smutné ...

15. října 2010 v 15:01 | Jester |  Píšem
... že niektorí ľudia majú až taký nudný život, že musia riešiť ten môj.

Doteraz mi to možno bolo jedno. Aj teraz mi to možno je jedno. Ale občas niektoré vety prekvapia. Aj keď boli vyslovené niekedy dávno a ja som sa ich dozvedela dnes, zato niektoré sa vyslovujú práve v tomto okamihu. Je mi na vracanie zo všetkých tých ľudí okolo mňa, ktorí ma sotva poznajú, ale musia zaujať nejaký ten postoj k môjmu životu. Ako keby sa ich týkal. Ako keby som chcela niekedy, aby sa ich týkal. Ak chcem, aby niekto vedel nejakú časť môjho života, tak sú to ľudia najbližší, tí, čo to tu čítajú, občas možno aj niekto iný. Ale to by mi celkom stačilo. Ja neriešim to, že ste vy jebnutí, vy neriešte to, že ja som iná.

Florbal je krásny šport. Zvlášť, keď ho využívam ako niečo na odreagovanie sa, vybitie zo seba všetkého toho, čo sa na mňa nalepí počas vyučovacích hodín a podobne. Nebaví ma to tam, hrozne ma to tam nebaví. Nechcem tam viac už byť, viac tam chodiť, viac existovať s tými ľuďmi v triede. Dosť. Stačilo. Prosím ... Teraz tak zaspať a posunúť čas o rok a pol dopredu. Aké by to bolo všetko skvelé.

Nuž ... aach.

Nechápete ma? To nič, ani ja sa nechápem. Myslím, že v noci som to aj stihla povedať. Nie som nikým, koho poznáte, neverím, že ma raz niekto spoznáte, lebo to by ste ma museli poznať viac, ako sa poznám ja sama. Áno, nepoznám sa Nechcem sa poznať, bojím sa vlastného pochopenia, bojím sa koho nájdem vo mne raz. Ale nebude to ten Šašo, ktorého poznáte. Som si istá. A už to vie aj niekto iný. A som rád, že to vie, že chápe, že mňa nepochopí. Aspoň nie skôr, ako sa pochopím ja sama. Nie, toto nebol depresívny článok. Prepáč, ale nemôžem písať články o niečom, čo je len ilúzia a chovať vás všetkých tým, čo nie je a nebude pravda.

Tri zápalky zažíhané do noci ... Prvá, aby som videl tvoju tvár, ... Druhá, aby som videl tvoje oči, ... Posledná, aby som videl tvoje ústa ... A potom úplná tma. Aby som videl, že to nie je klam, keď si ťa objímam ... 

Stalo sa zrejme niečo, čo sa nedá opísať slovami. Alebo sa dá, ale moja slovná zásoba je natoľko obmedzená, že to proste nedokážem. Krásne ... je ešte stále slabé slovo. Nie je slovo, ktoré poznám, ktoré by to dokázalo vystihnúť. Len sa trápiť? NIE! Pretože sa môžem priznať, aj takto verejne, že na blogu, že v tom okamihu nebol šťastnejší človek na zemi odo mňa. Môžete tvrdiť čo chcete, ale nebol. Nemal mi kto konkurovať a je mi ľúto, ak si niekto myslí, že mi to opäť len viac ublížilo. Neviem, či si to ten niekto uvedomil, ale spoznal časť mňa, ktorú som prestávala poznať aj ja sama, opäť sa stretol s niekým, kto tu bol od začiatku leta. Krásne stretnutie. Aj napriek pár okamihom, ktoré zaboleli. Spôsobili rany, ktoré sa síce hoja, ale jazvy po nich zostávajú. Áno, tu bol len prenesený význam. Prečo zas? A prečo kvôli mne ... až ma to núti myslieť, či to náhodou nebolo aj niekedy dávno predtým tiež kvôli mne. Ubíja ma toto poznanie. Nemala som cítiť v tom jednom okamihu, čo som cítila a vidieť v jednom okamihu to, čo som videla. A chcem, aby niekto vedel, že každá jedna takáto rana je aj na mojom zápästí, aj keď ju nevidieť, ale cítiť o to viac ... 

Včera s Princeznou ... nuž ... aach. 
 


Komentáře

1 princezná | 18. října 2010 v 11:41 | Reagovat

Nikdy viac tam žiadna rana nepribudne. A už vobec nechcem aby si to dávala za vinu sebe. Spôsobila som si to sama. Ak by som sa nesprávala pred mesiacom k tebe zle nečítala by som to tu. Nedorazilo by ma to a o nič by som sa nemusela pokúšať. Okrem toho už je to zahojené. Lubim ťa šašku

2 Jester | 18. října 2010 v 15:20 | Reagovat

aj ja ťa ľúbim, láska ... zahojené? ale tá jazva tam je ... cítila som ju v piatok ráno, viem, že tam je a aj bude ... tá zostane :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.