To len preto, že každá rozprávka raz skončí. Aj táto skončila. Áno, bola najkrajšia, akej súčasťou som kedy bola. Nečakaný koniec? Nie ... Nečakaný zvrat v deji? Nie ... všetko som mala čakať. Všetko som mohla čakať. Zvláštne, že ak je človek už dlhšie zmierený s tým, že sa blíži koniec a nahovára si, že je na to pripravený, tak sa aj tak mýli. Nikdy na to nie je pripravený. Nikdy ...
Říjen 2010
Okamihy napĺňajúce prázdno vznikajúce samotou
24. října 2010 v 19:05 | Jester | PíšemVšetko okolo sa mení, prehodnocujem názory, teším sa, plačem, učím sa, spím, žijem, nevnímam. A je mi zima.
Tak takéto dni aj stále ...
20. října 2010 v 12:15 | Jester | PíšemZnie to divne, ale ja píšem, že mi je fajn. Naozaj. Myslím, že dobré obdobie z leta sa vracia a preto prosím všetkých aj takých, čo to tu nečítajú, nekazte mi to! Chcem byť aj ďalej v tomto peknom sne a preto ma nebuďte. Veľká vďaka.
Prekvapuje ma to, ale občas mi je fakt fajn
18. října 2010 v 16:29 | Jester | PíšemHyperaktívna húkala niečo cez celú triedu .... a Bebu na to: "boha, nehúkaj tu, ja nie som hluchá ako ty a ani piča ako ty!" a takáto jedna veta mi urobí deň pekným.
Mám vlasy ako plyšový ježko srsť
17. října 2010 v 15:51 | Jester | PíšemÁno, vždy som mala taký dobrý talent vymýšľať si výstižné názvy článkov. Aj poviedok, aj rozprávok, či básničiek, proste všetkého. Vždy mi to išlo. Možno preto sa jedna volá "Prepáč, že ťa milujem" a druhá "Môžem čakať navždy". A neviem, prečo píšem práve o tomto, vlastne ja vôbec neviem, prečo píšem tento článok.
Je smutné ...
15. října 2010 v 15:01 | Jester | Píšem... že niektorí ľudia majú až taký nudný život, že musia riešiť ten môj.
Bolí ma aj dýchať ...
9. října 2010 v 8:37 | Jester | PíšemTak, a teraz už viem, čo to znamená. A nemyslím to akože len fyzicky. Aj keď začalo to tým.
Nervozita
1. října 2010 v 18:31 | Jester | PíšemChlad, zima, stres, strach, zhoršená imunita, depresívnosť ... to z toho mám na ústach kútiky?