Za tú depresiu mi to nestojí

26. září 2010 v 15:32 | Jester |  Píšem
Nechápem, načo je dobré oslavovať meniny. Zbytočnosť. Áno, ďakujem všetkým, čo mi zablahoželali, prípadne dali nejakú tu čokoládu, ale aj tak najkrajší darček sa zabudol v Turčianskych Tepliciach a druhý najkrajší mi práve behá po stole. A inak tie jebnuté meniny nenávidím.

Samoľutovací článok? Tak trochu ... takú väčšiu trochu. Nenávidím rodinné oslavy. Obzvlášť nie, keď prídu ľudia, s ktorými si absolútne nemám čo povedať, ale zablahoželali mi, tak tam musím sedieť pri jednom pohári vína celý čas a tváriť sam že ma to tam nenormálne baví. Vždy som to zbožňovala a vždy to zbožňovať aj budem. A musím uznať, že ani tie darčeky vo forme obálok mi nestoja za tú depresiu, čo mi tieto skvelé oslavy spôsobujú. A presne taký bol včerajšok. Našťastie to večer zachránila Ypsi s Kreténom a bolo fajn. Áno, znie to skoro neuveriteľne ale Kretén bol u mňa a ja som sa s ním rozprávala a pila víno a podobne. Naozaj ho začínam mať rada. Zvlášť, keď vidím, ako sa správa k Ypsi. No, ale ako to všetko začalo byť s nimi fajn, muselo sa to samozrejme dojebať, keď odišli, lebo hladina alkoholu bola na takej už celkom peknej úrovni u môjho skvelého otecka, takže sa bolo o čom hádať samozrejme .... a tak som deň skončila nad ránom v posteli. A vstala dnes naobed. Dosť skoro.

Ostala som sama. Asi úplne sama. Okrem toho, že moja láska je niekde v preč, Bitch so Shrekom odišli do Ruska, aj Cholerička, takže nemám v škole s kým sedieť. Blbé, ja viem. A takto prekapem týždeň a pol a potom sa aspoň vrátia Bitch a Shrek. No a ešte aj Cholerička. A potom to možno bude kus lepšie. Aj keď neviem, čo by malo byť lepšie.

Urobila som to, čo som urobiť nemala. A sklamala tým toľko ľudí, že to ani nedokážem spočítať. Prepáčte mi to, aj keď neviete a ani nebudete vedieť o čo ide, nepochopíte to. Alebo to pochopíte až príliš dobre.

A chcem byť múdra. A chcem, aby som nie len ja bola múdra. Aký by mali scény význam? Absolútne žiadny. A ja mám chuť odísť z fejsbúku, aby som sa tam na každom druhom kroku nedozvedela,čo sa dialo, kým niekto je pod vplyvom alkoholu. Ešte že tam nie je aj to úplné všetko.

Skoro som zabudla. V piatok mi na prvej dvojhodinovke Cholerička s Fanny povedali, že neviem počúvať. A ja hovorím, že blbosť! Neviem, kto počúval celé týždne o Namakanom a neskôr o Nemcovi a riešil píčoviny, čo sa ma absolútne netýkali. Prípadne o Holohlavom a neskôr aký je to debil, pričom sa ma to tiež ani najmenej netýkalo. Ale ja neviem počúvať a hovorím si len svoje. Ok ľudia, oddnes so mnou ani nehovorte, lebo ja neviem počúvať, zbytočne by ste mi rozprávali niečo z vášho života, ja som hnusný sebec a takmer vás nevnímam a čakám len na príležitosť, kedy budem môcť začať hovoriť ja, pretože môj život je podstatný a na tie vaše seriem. Áno, mám pocit, že toto presne je obraz mňa. A preto, ak nechcete počúvať ako sa ľutujem, ani mi radšej nepíšte, nevolajte, nehovorte na mňa, význam by to nemalo ... ďakujem, ďakujem, toto som presne čakala.

Nikdy nebudem múdra. A nie len ja ... 

A to by aj stačilo.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.