close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Ľudia sú hlúpi?

13. září 2010 v 22:29 | Jester |  Píšem
A slepí a hluchí? Oni sú len ... zaľúbení. A aj ja som. A som slepá. A hluchá. A som hlúpa.

Napíšem rovno: zlatko, ak toto tu budeš čítať a nezáleží mi na tom, kedy to bude, neber to vážne, vždy keď niečo píšem myslím to tak len práve v tom okamihu, keď to píšem, takže, neber to vážne. Alebo aspoň nie úplne.

Ľudia by občas mohli skúsiť myslieť. Len tak sa zamyslieť, aký má význam to všetko čo robia, aký to má zmysel, čo tým dosiahnu, čo získajú, čo stratia, koľko ich to bude stáť síl a koľko sĺz. U mňa sa tie slzy a množstvo sily asi rovnajú. Možno. Niekedy sa zamýšľam, či by nebolo lepšie, keby to všetko bolo úplne inak, keby som mohla k Samuele len tak prísť a pobozkať jeho. Alebo kohokoľvek ako on. Možno by to potom bolo jednoduchšie, možno by som sa nestretla s tým, že niekto ma bude odmietať, bude po mne zazerať, ticho ma nenávidieť. Áno, už teraz to fakt chápem. Svet sa delí len na dve skupiny ľudí. Tí čo nás nenávidia a aj to priamo povedia a tí, čo nás nenávidia, ale šepkajú si o tom za našimi chrbátmi. Milé zistenie. Takže aj nech urobím čokoľvek, tento postoj ľudí sa nezmení. A práve preto sa začalo všetko meniť. A možno práve preto mi je práve tak napiču ako mi je. Ja sa len pýtam jedno: Prečo to nechcem a nedokážem zmeniť? Práve preto, že to nedokážem. Ľudia sú občas hlúpi. Veľmi hlúpi. Budú sa ťahať pomalým krokom záhonom žiletiek, ktoré sa im zarezávajú do svalov, rozdeľujú kožu na dvoje a vytvárajú hlboké silno krvácajúce rany. A oni len hlúpo pomalým krokom kráčajú ďalej a trpia viac. A keď prídu k vytúženému koncu záhona, už z neho vystúpia, strata krvi je taká veľká, že najskôr teatrálne padnú na kolená, vystrú pred seba jednu ruku k niekomu, koho vidia len oni sami, dotknú sa toho niekoho a ten sa v tom okamihu rozplynie. Bezvládne padnú na trávnik zašpinený od vlastnej krvi a posledný krát vyprázdnia svoje pľúca. S rukou stále natiahnutou pred seba, ako keby sa naposledy chceli niekoho dotknúť. Vidiny niečoho, čo tam už dávno nie je. Ironické, že táto vidina ich hnala dopredu. Celý ten čas, čo strácali svoju vlastnú krv vďaka miliónu žiletiek ... 

Pre mojich milovaných zainteresovaných: nie,nedorezala som sa, nepopálila som sa, neviažem slučku a ani inak som sineublížila, len ten opis sa mi bohovsky páčil. Áno, dnes mi to absolútne jebe. A vadí mi to? nie! 

Aach ... ešte že tu je zas ako skoro vždy niekto, kto ma ukľudnil medzi tým, ako som napísala ten výlev a túto vetu. Prajem všetkým krásne sny.

A pre tých, čo si to tu nikdy neprečítajú: môžete sa mi smiať, koľko chcete, mne je to už jedno, ja žijem vo svojom svete :)
 


Komentáře

1 Martinus | Web | 13. září 2010 v 22:33 | Reagovat

Ahojky, dobrý blogísek.
Jestli se chceš zúčastnit velké ankety o nejlepší večerníček, tak najeď na můj blog www.rytirmartin.blog.cz.
Je tam deset tipů na večerníčky a třeba i ty tam máš svého favorita a můžeš mu přidat hlas.
Opravdu bych byl moc šťastný.

Děkuji mnohokrát předem. :-)

P.S. Je to hned ten první článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.