Článok ako na želanie

20. září 2010 v 14:01 | Jester |  Píšem
Pre Wernú Priateľku. Lebo nie je čo čítať. Hrozné. Strašne hrozné. Proste veľmi. A preto píšem ... aby ste aspoň trochu mali prehľad o mojom mizernom a nudnom živote zývajúcom prázdnotou, ktorú vypĺňa pár ľudí, ktorí to tu možno čítajú. Prečo sa zas ľutujem?

Možno preto, že nemám dôvod. A možno ho aj mám. Ale je to hlúpe, Hlúpo vtipné, vtipne hlúpe, vtipné. Mám za sebou víkend, ktorý mi niečo vzal. Spánok. A spánok je pre mňa dosť podstatná zložka vlastnej existencie. Ale vymeniť spánok za okamihy strávané so svojou láskou, to má zmysel. A hlavne v nedeľu určite malo. Takých okamihov čo najviac a život by bol iným. A ešte som chcela povedať, že ok, uznávama priznávam, som úchylné decko a časti rozprávky ako bola tá o Rytierovi by som nemala písať. No napriek tomu ich písať budem. A som hlúpa keď robím to čo robím, ale aspoň tam môžem napísať všetko a tváriť sa, že je to fikcia, pretože nikto nikdy nezistí čo všetko fikcia je a čo naozaj bolo. To je na tom to najkrajšie. Ale včera som láske hovorila pravdu. Ale ja svoj názor a dej už vôbec nebudem meniť, nemám na to až taký dôvod. Je mi to ľúto, skutočne ľúto. Že tým ubližujem.

Keď už pri ubližovaní sme ... ľudia sú také odporné stvorenia, urobia čokoľvek len preto, aby si podrazili navzájom nohy a dostali svojho "priateľa" na kolenách, donútili ho plakať od bolesti. ľudia už podľa mňa nie sú ľuďmi, aspoň väčšina z nich nie. A ja? zaraďujem sa do skupiny ľudí alebo "ľudí"? Až príliš dobrý samoničiaci človek? Či ako to bolo včera povedané? 

Dnešok bol ... bol. Bol tu strach a bol veľký. A potom ... chcem štvrtok, veľmi ho potrebujem, veľmi, fakt veľmi chcem cítiť, že je so mnou. A prežiť ešte raz to všetko. A potom mi na tom už nebude musieť záležať, už možno fakt nie. A ani nikomu inému. Len, prosím, štvrtok. Taký, ako chcem ja. Aspoň raz. Prosím, nech príde ... prosím.

Človek by ani nepovedal, ako mu občas môže záležať na vlastnej existencii. Ale to nepochopí. Nikdy. Kým nie je neskoro. A ja som to medzi časom zas pochopila. Nechcem, aby to niekto iný niekedy musel chápať. Nie tak ako ja. Aj chápanie bolí. Prekvapivé.

Hugino sa nevrátil. Smútok. Veľký smútok ... A chápem, že vy to nepochopíte.

stačilo už ... 
 


Komentáře

1 tá,ktorej svet tiež padá | 20. září 2010 v 20:42 | Reagovat

oo nie drahá,to s hugom,to je pravda?!neni možné,ako sa to mohlo stať :/ je mi to hrozne ľúto,ani neviem povedať ako,len sa drž prosím a do školy v tomto prípade ani nechoď..pokus o vtip.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.