Asi tam naozaj nepatrím

6. září 2010 v 17:00 | Jester |  Píšem
A nesnažte sa ma presvedčiť o opaku. Nesnažte sa ma presviedčať, že sa mi to len zdá a už vôbec mi nehovorte, že si to len ja nahováram.

Nenávidím to tam. Nenávidím každý jeden cm2 v tej smiešnej škole. Dnes ráno, keď som vchádzala, ešte nič nebolo také zlé, ono to prichádzalo pekne postupne. Som tam nenormálne sama, celý ten čas. Neznášam okamih, keď profesor odíde a nechá nás tak. Všetci sa poskupinkujú a ja ani k jednej skupinke nepatrím. Hey, až na klub frustrovaných. Alebo zúfalých. Alebo ja neviem čoho. Jediný človek s ktorým je o čom je Viks. Možno preto, že Šejk odišiel a tak má v hlave niečo podobné. A potom ešte Natálka ak náhodou nehrá karty. Ale to je tiež len občas. A ostatní? Som im ľahostajná. Aj by som napísala, že rovnako veľmi ako oni mne, ale oni mne až tak ľahostajní nie sú. No a potom sú tu Bitch a Shrek z úplne iných tried, takže možno občas na chodbe. Kedy si poskladáme tú vlastnú triedu, čo sme chceli? Lebo ja do tej mojej očividne ani vôbec nepatrím. Chcem prestúpiť na inú školu. Niekde úplne preč. Hey, najlepšie do Trnavy. Ale možno by celkom postačila aj BB alebo tak. Len už nie Brezno, prosím už nie. Každý deň v tej škole už vlani ku koncu vo mne podnecoval depresívne stavy. Teraz sa to ešte prehlbuje. Ja sa normálne teším na to, ako sa učíme, pretože aspoň vtedy nemám pocit, že som také veľké nič, vtedy sme skoro na jednej lodi všetci.

Dosť hlúpy výlev, ja viem. Len som proste mala potrebu to napísať. A asi mám chuť napísať novú časť rozprávky. Ale ak to mám písať v stave, v akom som, tak pri tom ľudia budú pravdepodobne plakať.

Niekoho pri sebe potrebujem. Veľmi toho niekoho pri sebe potrebujem, každú sekundu si to viac uvedomujem. Chcem nejak preskočiť tento všetok čas, nech je to už fajn, lebo ja nevládzem. Nie teraz, teraz toho niekoho fakt potrebujem. Veľmi ... najviac. Byť s niekým a cítiť, že aspoň jemu na mne záleží. Prosím ... už. Lebo ja to nezvládnem čoskoro. Ak sa niečo veľmi rýchlo nezmení. A nemám pocit, že by sa niečo chcelo zmeniť.

Milovať a nemyslieť pri tom na následky.
 


Komentáře

1 Catherine | 6. září 2010 v 18:47 | Reagovat

Ja tam tiež nepatrím. A uvedomila som si to pred dvoma rokmi, ale už to dobojujem. Keby nebolo mojej lásky, teba a zopár ostatných normálnych ľudí, neviem, kde by som bola. A preto ti len poviem, že to zvládneš. Máš nás :)

2 i-am-a-bitch | 6. září 2010 v 18:48 | Reagovat

Inak, to som bola ja, BITCH...

3 Jester | 7. září 2010 v 15:47 | Reagovat

hey, snáď zvládnem... hlavne ak budem aj naďalej písať úlohy tak ako napr dnes :D dík za pomoc, aj tak to nekontrolovala, lebo meškala pol hodky ... viem, že vás tam mám ... aspoň niekoho

4 tá,ktorej svet tiež padá | 7. září 2010 v 22:37 | Reagovat

vidiš nie si až tak sama!vieš práve ma napadla dosť veľká úbohosť,bolo by to horšie keby si bola v pozícii dementky zo 4tej lavice :D  :D :D :D kurva musím sa šialene smiať...

5 Jester | 8. září 2010 v 18:12 | Reagovat

[4]: taaak teraz si tomu riadne dala :D hey, mňa neznásilňuje Frajer na lavici, prípadne opretú o stenu každú prestávku ... a o mne si až toľko ľudí nehovorí, aká som piča :D je to skvelý pocit, hrozne si ma potešila :D

6 princezná | 10. září 2010 v 13:57 | Reagovat

tiež chcem byť s tebou... a tu školu pretrpíš aby si mohla ísť na výšku do trnavy

7 Jester | 10. září 2010 v 14:08 | Reagovat

[6]: len kvôli tej trnave tam chodím! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.