Nie, nezomrela som. To len môj modem.

10. srpna 2010 v 11:44 | Jester |  Píšem
No a ešte pár ľudí okolo, ale to asi spomeniem kus neskôr, nejdem hneď takto zo začiatku chŕliť na vás negatívne informácie, obzvlášť, keď som úplne šťastný zúfalec. Či ako to bolo? K tomu sa dostanem neskôr, teraz vás chcem upozorniť, že toto bude fakt dlhý článok, pretože za to obdobie, čo mi nešiel net sa toho stalo celkom dosť a ja píšem rada. Veľmi rada. Aj keď vzhľadom na to, že tento smiešny blog navštevujú dokopy dvaja ľudia, obaja vbudú o udalostiach nižšie opísaných vedieť. A možno vás prekvapím ...


Nemám rada búrky. Nie len preto, že by som z nich mala strach, ale aj preto, že občas tie vtipné elektrické výboje vyvedú z prevádzky poniektoré elektronické spotrebiče v domácnosti, ako napríklad môj modem. Chudák. Po viac ako dvoch rokoch skončil svoju životnú púť. Nech odpočíva v pokoji. Ono by to bolo celkom fajn, keby som mala iný modem a mohla sa napájať na net, kde by som mohla si písať s tými dvoma ľuďmi, ktorý boli už vyššie spomínaní. Ale tak, nezbláznim sa preto.

Net mi až tak nechýbal, keďže hneď deň po tom, ako sa pokazil modem ( o čom som ešte nevedela) som zas raz odchádzala za mojou láskou na dva dni samozrejme a bolo mi fajn. Len ten šok, keď som prišla domov a net stále nešiel. Až potom sa zistilo, že je to modemom. V tomto období som zistila, že mi občas vadí, keď sa niekto systematicky úplne pravidelne opíja a moje plány na základe toho padajú, prípadne sa posúvajú. Áno, prekážalo mi, že netuším ani len ako by som sa mohla dostať z domu, o koľkej, akými spojmi a podobne. Áno, vadilo mi, že som v BB musela hodinu čakať na zastávke, kým mi šiel nejaký bus. Ale aj tak ono to všetko stálo za to. Čakala by som aj viac, celkom kľudňe, hlavne, že by nasledovalo, čo nasledovalo.

Po schopnom týždni prišiel víkend a s víkendom jedna úžasná udalosť, ktorá by mala byť v spomienkach, ale zas tu nemienim písať desať článkov o predchádzajúcich týždňoch. No takže, víkend 18.-19. júla bola v BB Dohoda. To je nejaký ten fest, ktorý organizuje Funradio. Tešila som sa, veľmi som sa tešila, jediné, čo ma mrzelo bolo, že tam nemôžem aj ja byť s mojou láskou, pretože tá samopochopiteľne uprednostnila Masters of Rock. Aj ja by som uprednostnila, keby som mohla. No a tak, radšej o mojom víkende, keďže neviem, čo sa dialo v Česku úplne presne a tu opisujem moje zážitky .... .
DOHODA
Všetko začalo v sobotu ráno, keď som sa zjavila u Bitch, na raňajky. Áno a deň pred tým som tam bola na večeru. Bitch vie robiť skvelý šalát. Ale nie o tom som chcela. No, tak som sa tam zjavila s dvomi bublifukmi, aby mali deti radosť. Naraňajkovala som sa a išli sme na stanicu, o hodinu neskôr, ako bolo pôvodne v pláne. Keď sme tam dorazili, už na nás čakala Shrek. A nám bolo teplo.
Je mi teplo.
Ešte je to ďaleko?
Aha aký pekný oblak.
Potom sme už konečne nastúpili do autobusu a Šašek zaspal. A keď sa prebral v BB počul, ako dvaja ľudia jeho srdcu blízki, sediaci priamo pred ním prvé písmenká v slovách nahrádzajú písmenkom P. Chvíľu trvalo, kým sa mi podarilo zorientovať sa, ale bola zábava. Potom sme zrazu boli v Europe na obed a stretli sme celkom nečakane Kusku a tak sme sa šli pohrať s autíčkami na autodráhe. Teda, oni, ja som sa len pozerala. Bolo to milé. A potom sme šli na plážové kúpalisko, kde sa spomínaná akcia mala odohrávať. A kým sme išli, bolo nám teplo. A potom boli koncerty. A boli celkom fajn, samozrejme, Polemic najlepší a ujo z Hudby z Marsu mal krásne oranžové conversy. Aj ja také chcem! A aj budem mať raz, keď budem veľmi veľká a tak ... . No a potom bola zrazu noc a so Shrekom sme čakali na Rytmusa, pretože také niečo si hádam nenecháme ujsť. A Rytmus nechodil. A tak sme sa rozhodli, že ideme domov skorším busom, to znamená o 1:25 alebo nejak tak nejakým diaľkáčom. Cestou sme ešte celkom nečakane stretli Sašu, ktorá nás spoznala a ako sa dalo očakávať, nebola v úplne najtriezvejšom stave. My sme sa ponáhľali na stanicu, kde sa stretlo zrazu akosi viac ľudí v žltých tričkách s nápisom DOHODA. Bolo krásnym prekvapením, keď prišiel autobus s 11 voľnými miestami na sedenie a ujo autobusár sa rozhodol, že on nás proste nezoberie a odišiel preč. A tak sme mohli čakať do 5:30 na ďalší autobus. Našťastie chodia aj vlaky a ten prvý šiel o 4:20 alebo nejak tak, takže nás čakalo krásne trojhodinové čakanie na stanici. V búrke. Silnej búrke. Áno, mala som strach. Ešte viem, že sme boli na kofolu v nejakom hrozne zafajčenom neviem čom a dávali niečo neviem čo, ale medzi časom hralo aj "hledá sa žena". A potom ...

Výpadok

7:00 a už som bola doma. A von začínala hrozne silná búrka. Ani neviem ako, no zaspala som.
10:00 prvé zobudenie, volala mi mama, išla som pozerať do obyv TV, no o niekoľko hodín som sa zobudila s ovládačom v ruke.
Niekedy poobede - obed u starkej, potom doma stretnutie s rodičmi.
Zrazu niekedy neskôr - s natálkou sme šli na džúsik, konečne sme sa porozprávali a potom som šla do BR po Huga, ktorý bol pri Cinekovi.
Asi toľko k udalostiam tých dvoch dní. No, a aby sa nezabudlo .... "Obťažil ma krík" a "škody sú vysoké"

Zrazu nejaký pondelok.
Už som takmer zabudla na ten pocit, keď sa prebudíte a pri vašej posteli kľačí vaša matka a hladí vás po tvári. Prvá reakcia? Zdesenie. Presne toto som si pamätala ako prvé z pred 3 rokov. A potom prišlo krásne zistenie, ktorého som sa tak bála. Niekto nezvládal to všetko okolo seba, už mal toho dosť. A riešenie? Oprieť si hlaveň pištole o bradu a stlačiť kohútik. Narobí to kopu hluku a ešte väčšiu kopu bolesti ľudí, ktorí tu zostali. A presne toto urobil jeden kamarát, príbuzný a tak ... proste človek, ktorý nebol až tak úplne ľahostajný. Po niekoľkých hodinách prechádzania po dome v stave nedefinovateľnom konečne zavolala moja láska, ktorá sa vrátila z MoRu ... A potom prišiel geniálny návrh, v ktorý som dúfala a ja som zas šla k nej. Aspoň to mi pomohlo z toho všetkého a bolo mi aspoň o kúsok lepšie. Ale aj tak to asi nikdy nepochopím.

Ďalší pád. Bolesť. Otupujúca zmysly. Strácanie sa v spomienkach a utápanie sa v slzách. Bolesť. Chcete vstať? Aj ja chcem ... Každý pokus zas a zas bolí. Slza. Prvá, druhá, stá ... a zrazu objatie mojej lásky a všetko je o niečo lepšie.

Napriek bolesti krásne tri dni, počas ktorých som sa snažila zabudnúť na svet a žiť len pre prítomnosť. A ono sa mi to aj celkom darilo.

Nejaká streda a nejaká akcia so šermiarmi v nejakej blízkej dedinke. A tak sme sa hrali s deťmi a rozhovor so Samuelou. Asi mám toho človeka naozaj rada.

Nedeľa 25.7. áno, prvý mesiac. A nemilé prekvapenie, moje správanie sa ako idiot a všetko podobné. Menší konflikt, prebdená noc ... aach. A potom pondelok a cesta domov a sms spôsobujúca spaľujúcu bolesť. A potom ... strach. No našťastie napriek všetkému je moja láska stále so mnou. A ja som šťastný zúfalec. Či zúfalý šťastlivec? Niekto, kto sa ako bez života prechádza vyľudneným večerným mestom, plným miešajúcej sa šedej a čiernej. Ale princezná aj tak ľúbi šaška. Šťastný zúfalec ten šašek.

Piatok 30.7. a koncert Medzi Rečou. Áno, bolo krásne. Aj potom v Bombure. Až na pár okamihov.

Potom zrazu sobota a opaľovanie sa s 3 litrami piva na cintoríne s Ypsi. Koľko zábavy. A zrazu rozhodnutie a Ypsi odchádza na dovolenku do Talianska či Chorvátska. Prekvapivé.

A zistenia, ktoré padli medzi časom, len nie sú spomenuté: Šialenec už nie je vo vzťahu jednom, ale druhom. Zrazu. A opäť je to baba z In Articulo Mortis (sry, ak som to zle napísala) za chvíľu ich bude môcť všetky považovať za svoje bývalé. A potom sú tam ešte chlapi.

Nie som závislá na nete, ja som závislá na mojom blogu. Potrebujem písať. Často. Stále ...

Som in love ... ja viem, žiadna novinka

Fanny žije. Aj napriek všetkému.

Homofóbka je debilná alkoholička a skrachovaná existencia.

Shrek odišla na dovolenku. Na Cyprus. Tiež asi podstatný poznatok. Aj keď tí dvaja ľudia, čo sem chodia čítať tieto výlevy to pravdepodobne vedia ... a Bitch je smutná.

Idem mať mačku. Lepšie povedané kocúra. Ryšavého. A bude sa volať Ignác.

Asi všetko čo som chcela ....

Alebo ešte ani nie, toto píšem zas inokedy ako tie predchádzajúce veci ... tak, medzi časom som bola na chate, konkrétne tento víkend. S Ypsi, Benny, Kreténom, Pedrom, Diamantovou Pečienkou (ako ho Ypsi nazvala) a Klaudiou. Bolo fajn. Bola to moja prvá nealkoholická chata. A preto to bolo divné, hlavne, keď boli všetci na tom celkom dosť zle a ja triezva. Zvláštne. Ale bolo mi na nich zábavne. A zmenila som názor na Kreténa, neviem síce či to spôsobilo to, ako sa správal k Ypsi, alebo to ako sa správal ku mne, ale zmenila som názor. Žeby sa fakt všetko menilo?

Včera som bola v meste. Samozrejme s Bitch. Bolo to zvláštne. Obe sa tešíme na piatok. Obe veľmi. Obe v podstate pre to isté. A obom nám pre to bolo blbo. Až takmer mizerne. Ale mali sme vodnicu. Aj bublinky. Aj v Bomburke s Maťkom sme boli. Aj sme zistili, že on na budzogáň asi nepôjde. Aj s Dedom som sa cez net zoznámila. A aj sme zistili, že on asi pôjde. A to bolo asi všetko spojené z Bitch zo včera ...

Okrem toho som bola aj na tréningu včera. A zistila som, že keďže má Andersen niečo s autom, niektorý ľudia do Žiliny nepôjdu. A samozrejme, kto bude medzi tými, čo nepôjdu? No šašek ... Tak na chvíľu prišlo také menšie sklamanie, potom už kľud našťastie, hlavne po tom, čo sme sa rozmysleli, že na Žilinu nejdeme vôbec, ideme na budzogáň už v piatok.

Piatok. Každou minútou sa teším viac. Na každý jeden okamih, čo nastane potom, čo zbadám moju lásku. Čo ju budem môcť prvý krát objať ... aach. Aj by som ďalej písala, ale nie takto verejne, to radšej poviem jej len J a nie len poviem! Ale piatok potrebujem naozaj zúfalo ... a sme takí viacerí, viem určite aspoň o 4 ľuďoch ... len proste, PIATOK! Lebo sa zbláznim čoskoro ...

Fajn a už by fakt aj stačilo ... nedalo sa zhrnúť všetko čo sa udialo za ten mesiac, čo mi nešiel net, ale tak, snaha bola ...

Som rád, že som späť

A inak, som in love, ale to som už asi spomínala. Stále viac a viac ....
 


Komentáře

1 Bitch | 10. srpna 2010 v 13:23 | Reagovat

náhodou, ten článok nie je až taký dlhý.. a aj ja chcem piatok.. veľmi.. veľmi, úplne najviac... ach..

2 Jester | 10. srpna 2010 v 14:03 | Reagovat

[1]: hey, našla som tam nepodstatné časti, ktoré som radšej zmazala, práve kvôli ich nepodstatnosti ...

3 princezná | 11. srpna 2010 v 18:10 | Reagovat

tá SMS v pondelok čo ťa tak dorazila ma mrzí... slubujem že sa to už nestane... a áno pridávam sa ja sa tiež hrozne tešííííím... juj už nech je

4 Jester | 11. srpna 2010 v 21:11 | Reagovat

[3]: no už sa nemá asi veľmi prečo opakovať ... teda, aspoň dúfam ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.