... tak, a zrazu nie je tak krásne ako by som očakávala, že bude.
Zajtra je ten vytúžený piatok, na ktorý sa teším už skoro dva týždne. Piatok, kedy šašek a princezná zas budú spolu. Piatok, ktorý by mal byť krásny ... mal by? Musí ... . A v mojom vnútri sa udialo niečo také, že z toho mám akýsi strach, ktorý nedokážem ovládať a zmeniť. Je to len nejaký debilný pocit v mojom vnútri. Je to možno niečo také, ako prežíval Erik, slávny Fantom Opery, keď nechal Christinu odísť zo svojho domu pri jazere späť k ľuďom do opery a na povrch sveta. Vedel, že sa vráti, ale napriek tomu mal strach. Veľmi jej veril. Lebo veril, že sa nemá prečo sklamať. A očarujúca Christina sa akože zasnúbila s Rouelom (či ako sa volal?) a povedala mu, že ona sa k nemu nechce vrátiť, že má z neho strach. Pretože on je tak príšerný, nikdy ho nemilovala a blá blá blá. A chudák Erik na ňu naivne čakal, až ju nakoniec musel uniesť. Aj keď ju potom musel uniesť, ale ... veril jej a ona mu ublížila ... chudák Erik.
Asi táram. Len tak kus. Kus veľmi. Asi bohovsky veľmi. Chápete ma? Lebo mne sa to veľmi nedarí.
Ypsi sa napriek všetkému má fajn a Kretén si ma pridal k priateľom. Aj by som napísala, že z Kreténa sa stáva Bytosť, ale ešte nejaký čas zostane Kreténom, takže až možno neskôr. Ešte ma nepresvedčil úplne. Ale asi je na najlepšej ceste ...
Libi ...
Inak nič nové, len zajtra piatok. Konečne.
ale noooo.. neboj sa :) zajtra je piatok a všetko bude úplne iné, všetky dnešné zmiešané a neviem aké pocity sa zmenia :)