Môj potkan je úplne geniálne zviera

9. července 2010 v 23:19 | Jester |  Píšem
Napriek tomu, že som ho včera chcela vyhlásiť za mŕtveho, fakt ho zbožňujem. Úplne veľmi. Asi bude niečo pravdy na tom, že zviera vycíti to, ako je človeku. Lebo on to asi dokázal ...

... dnes, keď som už takmer so slzami v očiach vchádzala do izby, sadala si ta komp, netuším odkiaľ, vynoril sa a pomaly sa mi vyšplhal na kolená. Vzhľadom na to, že mám na sebe kraťasy a odmietala som mu pomôcť, jeho malé pazúriky sa mi zarývali do pokožky a ja som tú bolesť necítila. Tiež nechápem ... ale možno preto, že viac to bolelo v mojej hlave. Hey, úplne mi jebe ...

Dnešný deň nestál za veľa. Vlastne, on nestál za absolútne nič. Ráno mi zvonil budík a ja som sa začala preberať s tým, že musím vstať tak kus skôr, ako možno má môj organizmus v pláne, pretože musím ísť do toho odporného depresívneho inštitútu preplneného debilmi, zvaného inak aj školou. Áno, moje predsavzatie "ani na ňu nepomyslím" sa rozplynulo, keď mi mama oznámila, že tam musím ísť, pretože kvôli brigáde potrebujem potvrdenie o návšteve školy. A vzhľadom na to, že ja som enbola schopná ho zobrať od konca mája, bolo načase ísť poň teraz. Takže prvé zazvonenie budíka bolo to najhnusnejšie, čo som chcela počuť. Aspoň že som spravila jednu geniálnu vec a to, že keď mi začne zvoniť budík, na displeji sa zjaví fotka a na nej niekto. To znamenalo prvý úsmev dňa. Ale, neviem ako vy, ale ja, keď mi zazvoní budík, ešte minimálne pol hodky ležím v posteli. A nemienila som to meniť ani dnes. Až mi zrazu začal zvoniť mobil a to už budík nebol. Krásne, že prvý hlas, ktorý si ráno plne uvedomujete je hlas človeka, ktorého ľúbite. Krásne prebudenie ... .

V škole bolo odporne, ako vždy. A ešte tam na sekretariáte ani nikto nebol, takže potvrdenie o návšteve zas raz nemám. Keď som z toho odporného inštitútu odchádzala, zastavil ma pred synagógou Fešák s tým, či sa nejdem pozrieť na výstavu. Boli tam jeho výtvory, aj Viks tam mala nejaké veci, aj Vypatlaná, aj zopár ďalších známych. Bolo to .. pekné.

Zvyšok dňa sa nič nedialo.

Večerom sme šli na návštevu k susede, ktorá odo mňa chce, aby som jej začala tykať. Po neviem akom čase, čo ju poznám a čo som jej stále vykala, to bude možno kus problém. Ale som rada, len ... no fajn, píšem nepodstatné kraviny. Z návštevy som predčasne odišla, lebo mi volala moja láska ... a skončila som v izbe s plyšákom v náručí ...
 


Komentáře

1 AnDýSeK | Web | 9. července 2010 v 23:30 | Reagovat

Ahojky...Prosím hlásneš pro mě tady http://mojeduse.blog.cz/1007/miss-summer-2010-1-kolo ? Sem tam jako AnDýSeK...Děkuju moc =)

2 Jester | 9. července 2010 v 23:39 | Reagovat

[1]: ahoj, musím ťa sklamať, ale asi takmer celkom určite nie, nemám čas, náladu a ani chuť sa zapodievať podobnými hlúposťami. Nemáš za čo, aj nabudúce :)

3 Princezná | 10. července 2010 v 22:20 | Reagovat

prepáč láska... mrzia ma tie slzy... dufam že to bolo naposledy... princezná o šaškovi nikdy viac nezapochybuje

4 Jester | 11. července 2010 v 12:51 | Reagovat

[3]: princezná by predovšetkým nemala pochybovať o sebe ...

5 Princezná | 27. července 2010 v 11:38 | Reagovat

zlatko mrzí ma všetko čo sa deje... a nech sa stane čokolvek nech spravím čokolvek lubim ťa... chcem aby si to vedela

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.