close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Popiči!

4. června 2010 v 16:11 | Jester |  Spomínam
Bol tento smiešny výlet. Fatk, nenormálne popiči. Aspoň, že ma Werná Priateľka v tom nenechala samú ...

Viem, prečo som na ten výlet ísť nechcela. Viem, prečo závidím Natálke, že zostala doma. Neviem, prečo som bola niekde úplne inde ako oni všetci ostatní a najviac zo všetkého som sa tešila, kedy odídeme.

Tak, ale skúsim od začiatku. V stredu o približne 18:30 sme sa ja a moji spolužiaci stretli na železničnej stanici v meste a čakali sme na vlak, ktorý mal mať tak trochu meškanie, nakoniec prišiel a my sme nastúpili a už sme sa viezli a cestou pristúpili ľudia ako Dedinčan, Sisa a Karolínka moja. Ak som dúfala, že aspoň toto mi zdvihne náladu, neskôr som s poľutovaním zistila, ako veeľmi som sa mýlila. Môj postoj voči svetu sa nezmenil ani príchodom tohto úžasného človeka a tak som naďalej zotrvávala zaslúchatkovaná a ignorovala okolitý svet. Zmenilo sa to asi až po príchode do malej obce, kde sme mali stráviť 2 nadchádzajúce noci, tu sa mi celkom zapáčilo, asi najviac to, že sme mali balkón, na ktorý Triedna nemohla dovidieť a my sme si tam mohli v kľude neskôr zapáliť niečo. Ja som vedela, že zobrať vodnú fajku nie je až taký zlý nápad, to všetci ostatní ma len presvedčili, nech ju radšej neberiem. Ako krásne mi mohlo byť. Do večera sme už nerobili nič, len sme jedli a pili. Lepšie povedané, ja som len jedla a oni jedli a pili. A ešte sa venovali nezmyselným spoločenským hrám, ktoré mňa asi nikdy tak nebudú brať, ako brali ich. A ja som sa snažila sa s nimi baviť. A moja snaha bola faaakt veľká. Jediné zbližovanie sa s mojimi spolužiakmi nastalo v okamihu, keď sa Siriuska1 so Siriuskou2 rozhodli, že by si mohli už aj zapáliť a ochotne ponúkli aj mňa. A tak sme išli na môj balkón aj spolu s Nacistkou (áno, aj ona tam bola a ja som ju ani nezabila) a tak sme si pofajčili. Vlastne, pofajčili si oni, ja som sa na nich len pozerala a občas si potiahla a počúvala, aké nezmyselné kraviny si medzi sebou hovoria.
Okolo polnoci, keď som mala v sebe už druhú dávku mojich fantastických liekov a už to zo mňa postupne vyprchávalo, som sa rozhodla, že po nejakom čase by som si s Karolínkou mohla aj pripiť, keďže má meniny.
Okolo 2:00 sme sa dostali aj do izby, na ktorej sme boli našťastie samé a išli sme spať.

Ranné vstávanie bolo kus náročnejšie, ale podarilo sa mi to. Potom sme šli na nejakú túru, ktorá bola aj celkom pekná, aj fyzicky nie náročná, ale nebavilo ma to. Hneď, ako sme vyšli z chaty, som zaujala postoj človeka, ktroému je jedno, či hoprúd vody strhne z rebríka, alebo nie. Len ľutujem, že som si nezobrala slúchatká. Keď sme sa poobede vrátili kompletne premočení a tak, mali sme ísť niekde neviem kde na obed, tak sa Karolínka, Alžbeta a Špongia rozhodli, že sa idú sprchovať, aby som ja počkala. A tak som zostala dole pri chalanoch, ktorí mi poskytli ich kúpelňu, keďže sprchovanie 3 chalanov prebehlo rýchlejšie ako sprchovanie jednej z báb na poschodí. Maroško sa ku men správal veľmi pekne, keď mi ponúkol jeho nohavice a tričko, lebo mne sa nechcelo vyjsť hore schodmi, aby som sa prezliekla. A tak som chodila vo veciach širokých a pripadala si ako smiešny hoper. Paráda. No a tak sme šli na obed a mali sme nejaký rezeň, čo sa za dvakrát jedlý nedal považovať, ale to nič. Inak bolo všetko fajn. Večer sa podobal na predchádzajúci až na to, že tentokrát prišlo okrem cigariet aj niečo zelené a na mňa to nemalo žiaden vplyv. Blbé. A deň krásne skončil tak, že sme s Wernou Priateľkou zaspali pri pozeraní nejakej nehoráznej blbosti u nás na chate.

Dnešok bol tiež smiešny. Najskôr ráno všetci stresovali, že sa nič nestíha a podobne a to ja osm sa stihla ešte aj osprchovať. Potom už kompletne pobalený sme sa išli prejsť na železničnú stanicu, lebo nebolo pekne a tak nemalo význam zostávať v tejto turisticky príťažlivej oblasti ešte niekoľko hodín. A na stanici sme sa dozvedeli, že vlak bude meškať, asi tak 30 minút. Potom z 30 minút bolo neurčito, lebo sa na železnicu zosunul nános bahna a my sme museli čakať asi ďalšiu hodinu a potom vyhlásili 3. stupeň povodňovej aktivity a už potom nebolo asi nič smiešne. Vznikol aj nápad ísť autobusom, ale keďže sme boli na výlete v riti sveta, žiadne autobbusy smerom domov odtiaľ nechodia. Proste popiči! No a tak sme nakoniec sa dočkali aj vláčika a som už konečne aj doma. A som rada, že som doma.

Ale inak bol výlet celkom fajn. Fakt, bolo to nenormáááálne fajn. A najväčšie plus toho všetkého bolo, že som nemusela byť v škole.

A tak by aj stačilo.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.