Som šťastná? Možno tak trochu. Možno tak trochu, že napriek tomu všetkému som po dvoch mesiacoch dokázala dostať niečo zo seba. Napriek tomu, že to nestojí za veľa, aspoň viem, že dokážem zo seba niečo dostať. Napriek tomu, že v hlave už takmer nič nemám (zainteresovaní chápu) dokážem zo seba stále niečo dostať. No dobre, dosť bolo mojej eufórie z nezmyslu, idem k tomu ... Takže, písala som niečo, čo som za posledné dva mesiace nedokázala povedať, ako keby sa vo mne niečo zlomilo, nejaký blok, alebo čo, dokážem vysloviť všetky výčitky voči samej sebe, aj keď kus inak. Aj keď možno so slzou v oku pri písaní tejto "básničky" ale dokážem.
Keď zas ďalší krok
Sa v tme ozýva,
Od Teba vzdialený na svetelný rok
Zatvára oči, sníva.
Sníva sen prežitý,
Spomienkami preplnený
Život v snoch prežitý
Kráse lásky vzdialený.
Zatvára oči, tmu nevidí,
Ale tvoju tvár anjelsku,
Tvoje dotyky cíti,
S nimi bolesť nebeskú.
Sa v tme ozýva,
Od Teba vzdialený na svetelný rok
Zatvára oči, sníva.
Sníva sen prežitý,
Spomienkami preplnený
Život v snoch prežitý
Kráse lásky vzdialený.
Zatvára oči, tmu nevidí,
Ale tvoju tvár anjelsku,
Tvoje dotyky cíti,
S nimi bolesť nebeskú.
Áno, bolesť, priam muky,
Blízko svojich tvoje pery,
Vo svojich dlaniach tvoje ruky,
V nekonečnosť chvíle verí.
Vo chvíľu nenávratne vzdialenú,
V myšlienku priam šialenú,
V tvoju tvár neuslzenú,
V realitu dávno stratenú.
K nenavrátiteľnosti vracia sa,
Okolo neho krása rozmáha sa,
Nechce otvoriť viac už oči
A vidieť, že svet sa ďalej točí.
Chce byť s tebou stále
Neodradí ho viac nič,
Aj keď má už na mále,
Nenáviď ho, krič!
Prijme to so slzami,
Bez výčitky jedinej
Tiež slza lícom skĺza mi,
Vidím, ako verí viere naivnej.
Zabíja samého seba,
Ty sa mu do tváre smeješ,
Nevie sa dočkať vysnívaného neba,
A Ty o tom ani len nevieš.
Nechávaš ho odísť,
Ruku na pomoc mu nepodáš,
Teraz chceš mu v ústrety ísť,
Do hĺbky výčitiek prepadáš.
Hlupák! To presne si.
Vyčítaš si to? Vyčítaj si!
Inak to malo byť?
Áno, nemusíš len v snoch žiť.
Nie, nevráti sa už viac.
Plačeš? Áno, plač!
Nad premrhanými šancami plač,
Pri jeho kolenách kľač,
Žiadaj o odpustenie
A vychutnávaj si bolestivé snenie ...
Áno, nemá to bohvieakú umeleckú hodnotu, ale je mi to jedno. Niekto vie, o kom píšem.