Pán: "Choď mi po plecháč"
Ja: "No dobre..."
Pán: "Kedy si naposledy pila?"
Ja: "Dávno ..."
Pán: "Je dávno dávnejšie ako týždeň?"
Ja: "Áno"
Pán: "Tak dones plecháč aj pre teba"
A tak sme si s otcom pozreli hokej ... A bol celkom fajn. Nemyslím, že sa tu nájde niekto, kto ho nesleduje, ale tak pre možno nevšímavých, vyhrali sme 4:2 nad Bielorusmi. Čo je asi celkom fajn.
Možno som urobila hlúposť a možno ani nie, ale dala som Wendy moju stránku s tým ... ako sa tomu hovorí? Ahá, jasné, tvorba. Nie je tam skoro nič a to je na tom to najkrajšie, ale už len samotný fakt, že vie o tej stránke je dosť ... zvláštny. Kus mňa? No neviem. A možno si potom časom uvedomí, že nie som tým človekom, za ktorého ma sokro všetci pokladajú. Aspoň kým si niečo odo mňa neprečítajú.
A inak bol dnes ďalší hlúpy deň. Veľmi hlúpy deň. Najskôr som sa ráno pohádala s Pánom, lebo sa mu zdalo, že sa veľmi mocem a on ma viezol do školy na aute, potom sme hneď písali písomku z angliny, ktorú som, samozrejme, pokazila, potom sme boli na niečom podobnom výchovnému koncertu, čo sa začínalo dosť nepekne, až som mala pocit, že som v Sépiuse. Fakt, čistý cirkus. Tuc-tuc-blik-blik- tuc-blik-blik-tuc-tuc. Proste hrôza. No a potom to postupne bolo lepšie, našťastie. Potom sme v škole mali biolu a potom sme hrali volejbal a potom semináre z chémie. A prečo si nenapísať, keď môžeme? No a potom som aj s Fialkou šla na zastávku, lebo Fialka mala dáždnik. Na zastávke sme stretli ďalších tretiakov, vrátane Márie. Bola asi zábava. A potom som šla domov, už bez Fialky a tak, keď som vystúpila a chcela prejsť domov, zmokla som. Ale to nič.
Homofóbka si ma vymazala z priateľov na fejsbúku. Hrooooozne ma to trápi a neviem, čo budem teraz robiť. Bolo v tom počuť dostatok irónie? To urobila asi preto, že Wendy si ma po dlhom čase zas pridala, tak aby to bolo vyvážené nejak. Hm, proste milé od nej. Priam až neskutočne.
Ešte či sa dneška týka .. s Natálkou sme si včera povedali, že je to v našej škole a hlavne v našej triede nahovno. Ja viem, že toto riešim už až príliš často, ale je to tak. No a dnes, ako som sa tak rozhliadla po triede zas to bolo o tom, o čom stále. Karty, karty, lúzri, kniha. A keďže Natálka bola pri kartách č.1 a Spolusediaca pri kartách č.2, dobrovoľne som sa začala učiť biolu. A potom som sa im škodoradostne smiala, keď im tie karty vzali.som hnusná, ja viem. Ale tak im treba!
Jediné plus dnešného dňa bolo ... asi nebolo vlastne ani. A tak sa teším, žijem si tu, prežívam a čakám na piatok. Prečo čakám na piatok? Lebo je tu nejaká mikronádej, že príde Ypsi. Už potrebujem, aby sme aspoň na chvíľu boli spolu, porozprávali sa... Potrebujem to, proste len potrebujem ...